Slováci radšej míňajú, ako šetria

BRATISLAVA - Rok 2002 bude v tomto volebnom období rekordný v raste reálnych miezd aj spotreby domácností. Niekoľkoročné uťahovanie si opaskov sa načas skončí a výdavky, ktoré ľudia stále odkladali, uskutočnia práve v tomto období.

Takúto víziu majú aspoň analytici. Jedným dychom však dodávajú, že očakávaný rast miezd nie je ani tak výsledkom zlepšenia ekonomiky, ako skôr jednorazových opatrení vlády.

"Zníženie daní, pozastavenie rastu regulovaných cien a dvojciferné zvýšenie miezd v štátnom sektore sú hlavné príčiny očakávaného rastu," povedal analytik ING Bank Ján Tóth. Podľa jeho prepočtov sa nárast čistých reálnych miezd zrýchli z vlaňajších 0,8percenta na 6percent v tomto roku. "Skôr sa nebude až tak šetriť a veľká časť týchto peňazí prejde priamo do spotreby," pokračuje Tóth. Svoj predpoklad opiera najmä o posledný vývoj maloobchodných tržieb, ale aj zahraničného obchodu (napríklad stúpajúci dovoz áut), v ktorom dovoz tovarov na Slovensko presahuje vývoz o historicky najvyššie hodnoty.

Láka nás žiť na úver

V súvislosti s nižším sklonom k šetreniu poukazuje analytik Slovenskej ratingovej agentúry Ľudovít Ódor aj na nízke úrokové sadzby, ktoré ľudí nemotivujú k tomu, aby držali svoje peniaze v bankách.

"Žijeme na úkor miery úspor," tvrdí analytik, čo podľa neho potvrdzujú aj údaje o úverovej aktivite.

Kým v júli 2001 si podniky a domácnosti požičali o 2,7percenta viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v novembri to už bolo o 6,6percenta viac. Prispela k tomu širšia ponuka úverových nástrojov zo strany bánk, ale, ako hovorí Ódor, ľudia si zvykajú aj na nové spôsoby nákupov, napríklad v podobe splátkových predajov.

Ľahšia dostupnosť úverov, ale aj možnosť odložiť platbu za tovar na neskoršie obdobie spôsobujú, že Slováci vynakladajú na spotrebu čoraz viac peňazí.

Napríklad v treťom štvrťroku 2001 vzrástla konečná spotreba domácností o 10,5 percenta, výška ich disponibilných peňazí však narástla iba o 7,6percenta. Spotreba pritom rastie rýchlejšie ako príjmy už vyše roka.

Dôsledky môžu byť mrazivé

Nárast spotreby je jedným z dôvodov prehlbujúceho sa schodku v zahraničnom obchode, väčšinu nakupovaného tovaru totiž dovážame zo zahraničia. Ďalším rizikom je rýchlejší rast cien, čiže inflácia.

Ako pripustil analytik ING Bank Ján Tóth, dlhodobá kombinácia týchto účinkov môže vyústiť až do znehodnotenia meny. Zabrániť tomu môže najmä zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, s ktorými môže Slovensko v najbližších rokoch vzhľadom na privatizáciu počítať.

Na pribrzdenie spotreby majú centrálne banky v trhovej ekonomike efektívny nástroj. Je ním zvyšovanie úrokových sadzieb. Pri vyšších úrokoch sú totiž ľudia viac náchylní uložiť svoje peniaze do banky a menej ich míňajú v obchodoch.

Podľa Ľ.Ódora zatiaľ toto pravidlo u nás v plnej miere neplatí. "Úrokové sadzby by museli stúpnuť o 4až 5percent, aby sa to prejavilo na zvýšení miery úspor," povedal.

Z palety ekonomických nástrojov tak vláde ostáva úsporná rozpočtová politika v podobe nižšej spotreby verejnej správy alebo obmedzenie dopytu napríklad v podobe rýchlejšieho zvyšovania regulovaných cien.

Tieto nástroje však majú len krátkodobé účinky, z dlhodobého hľadiska sú podľa Ódora nevyhnutné štrukturálne zmeny v ...

Celý článok si môžete prečítať tu.