Investície zásadne menia tvár Slovenska

Pavol Rusko, minister hospodárstva: Začnem radostnou správou - je to dohoda a podpísanie memoranda so spoločnosťou Yazaki Slovakia. V Stropkove a Michalovciach vytvorí 1 200 pracovných miest. Súvisí s automobilovým priemyslom, ide o výrobu automobilových káblov. Je to investícia, ktorá bude mať v blízkom čase svojich ďalších nasledovníkov. Som presvedčený, že je to krok, ktorý znamená začiatok investičného boomu na východnom Slovensku. Tak, ako sme dlhé obdobie v Žiline, v Dubnici, predtým aj v Trnave hovorili - vydržte, aj z Bratislavy sa to raz pohne na východ. V týchto týždňoch to bude na východ prichádzať. Máme ďalšie memorandum. Je ešte predmetom utajenia, lebo nás situácia v Žiline poučila a chytrákov typu Kočnera bude určite dosť aj na východnom Slovensku. Chceme urobiť všetko pre to, aby sa to zverejňovalo až po vyhlásení, resp. vyriešení pozemkových alebo majetkových vzťahov.

Zhmotnenie zámerov

Som presvedčený, že v priebehu troch mesiacov budeme schopní oznámiť dve ďalšie veľmi veľké investície na východné Slovensko. Je to gól v sieti súpera - v sieti času, lebo to je náš najväčší súper. Je to zhmotnenie toho, že konečne sa prestáva rozprávať a popri U.S. Steel tu budú fungovať aj ďalší významní investori. Sú tu teda ďalší, ale nie dosť. V každom prípade je to krok, ktorý sa stane možno nie dnes, ale z hľadiska historických hodnotení tejto vlády, charakteristický - že sa nehovorí, ale koná. Spomeňme si na rok 2002, na situáciu, ktorá bola bezprostredne po voľbách. Za seba môžem povedať možno trochu kritickejšie - lebo si to môžeme dovoliť, lebo sme prišli ako noví - že vývoj hospodárstva ekonomiky v tom čase nesmeroval k žiadnym svetlým zajtrajškom. Museli sme rušiť päť zákonov, ktoré zakladali veľký deficit verejných financií.

Zdravé verejné financie

Nízky deficit považujem pre zdravý vývoj ekonomiky za kľúčový. Rozdávať a rozdeľovať na úkor budúcich generácií vie každý. Ktokoľvek príde, povie - dajme, veď treba. Ak sme tento trend dokázali zastaviť, ak sme mali reálnu odvahu o reformách nielen rozprávať, ale ich aj vykonať, ak sme dokázali zmeniť systémy, ktoré viac brali, než bola slovenská ekonomika schopná vyprodukovať, tak je to úspech, ktorý Slovensko potrebuje. Nie je to cieľ, je to prostriedok. Všetky kroky, ktoré sa počas uplynulých dvoch rokov urobili, smerujú k cieľu, ktorý sa volá lepší život, vyššia životná úroveň. Problémom Slovenska nikdy neboli a nie sú výšky cien. Zásadný problém Slovenska je výška platov. Ak chceme reálne v tomto smere niečo urobiť, musíme ich dokázať zdvihnúť. Nevie to urobiť ani vláda, ani politická strana, dokonca ani Smer. Vie to reálne urobiť len súkromný sektor. Ten musí dostať najlepšie podmienky, akých sme schopní. Musí dostať podmienky na rozvoj, na rozvojové programy, musí dostať garanciu stability a budúcnosti. V ekonomike je to 80 percent o očakávaniach, o trendoch, o budúcnosti. Všetky ratingy hovoria o tom, kam kráča ekonomika. Vyjadrujú dôveru tých, ktorí sa tým profesionálne zaoberajú, aby ľuďom hovorili - môžeš tu investovať, môžeš tu zostať, môžeš tu pokojne rozvíjať svoje aktivity, tento priestor kráča pozitívnym smerom. Slovensko sa dnes líši od svojich susedov najmä trendom. Dlhodobo zaostávalo, dlhodobo sme obdivovali výšku zahraničných investícií v Česku, v Maďarsku, ekonomický rast v Poľsku.

Perspektívne Slovensko

Ale postupne sa zo škaredého káčatka, ktoré sa narodilo v roku 1993 ako pre niekoho nechcené dieťa v Európe, sa stáva príťažlivá labuť. Naozaj je príjemné počúvať také kapacity, ako napríklad bavorského ministra hospodárstva alebo delegáciu Svetovej banky, že Slovensko sa naozaj stáva jedným z najperspektívnejších regiónov. Oni to vnímajú ako región Európy a EÚ. Slovensko sa stáva mimoriadne dôležité, výhodné, a nebojím sa povedať, že moderné. Byť na Slovensku, vyrábať na Slovensku a predávať do celej Európy. Podarilo sa nám vytvoriť základy kvalitnej klímy a kvalitného prostredia pre tých, ktorí chcú prísť a rozvíjať svoje programy. Keď sme mali vstúpiť do EÚ, tak sa tu túlalo množstvo expertov, živených rôznymi grantmi. Radili nám, že musíme byť pripravení na vstup do EÚ.

Nepripravená EÚ

Ukázalo sa, že nie Slovensko nebolo dobre pripravené na vstup do EÚ, ale EÚ nie celkom zvládla svoje vlastné rozšírenie. Najmä pričlenenie takého priestoru, ktorý začína byť podnikateľsky atraktívnejší. O presune výrob rozhoduje súkromný sektor nepoznajúci hranice a ignorujúci záujmy politikov. Úplne logicky sa tlačí do prostredia, ktoré je ekonomicky výhodnejšie. Také prostredie prišlo a ukazuje sa, že nie všetky krajiny a nie všetci politici dokážu zvládať toto prekvapenie.

Slovensko sa v prvom rade pričinilo o to samo a každý jeden v tejto krajine. Súčasná vláda je výsledkom volieb. Schopnosť znášať reformy, znášať nepopulárne kroky, je na Slovensku obdivuhodná a s úctou sa pred ňou skláňam. Sme presvedčení o tom, že tie kroky sú potrebné - aj napriek chybám. Aj pri kompromisoch, lebo zasa je to len o výsledku politického vektora vôle.

Vlastná vízia

Slovensko nevytvára len dobré podmienky pre podnikateľov, ale reálne začína spoznávať aj svoje vlastné priority, aj svoje vlastné vízie. Ak dnes hovoríme o dominancii automobilového, elektrotechnického alebo elektronického a strojárskeho priemyslu, tak to nie je náhoda. Z posledných dvadsiatich väčších investícií väčšina smerovala práve do týchto oblastí. Nemecko, Francúzsko, Spojené štáty americké, Rakúsko - to sú krajiny, ktoré začínajú významne investovať. Ich príchod začíname reálne cítiť. Dokázali sme vytvoriť nielen prostredie z hľadiska makroekonomiky, ale aj naplniť svoju vlastnú víziu a priority v rozvoji hospodárstva. Ešte stále dnes produkujeme ani nie 50 percent úrovne HDP pôvodnej EÚ. Zásadná otázka pre budúcnosť našich ľudí je zvýšenie produkcie tovarov a služieb. Z toho sa odvíja zdravotnícka starostlivosť, kultúra, školstvo - všetky kroky, ktoré potrebujeme realizovať pri míňaní zdrojov verejných financií. Ale najskôr to do tých zdrojov potrebujeme dostať. Preto je to o produkcii, preto je to o pečení väčšieho množstva chleba.

Lokomotíva ekonomiky

Jeden z najväčších problémov je disparita regiónov. Reformy viac bolia na východe ako v Bratislave. Miera trpezlivosti musí byť logicky vyššia už len preto, lebo ekonomická vlna, ekonomický rozvoj sa šíri postupne. Keď prídete domov, nemôžete upratať naraz vo všetkých troch izbách, najskôr jedna, potom druhá, tretia. Tak je to aj so Slovenskom. Buďme radi, že je maličké, že sa v ňom dá upratať relatívne rýchlo. My sme polovica Londýna. A päť - šesť veľkých investícií zásadným spôsobom zmení tvár Slovenska. Už sú tu, treba len počkať, až sa naplno rozvinú. Považie je za vodou, Trnava a Žilina sú v podobe svojich automobiliek garantmi najrýchlejšie sa rozvíjajúceho regiónu. Ak zaberú naplno, vytvorí sa ďalších 15- až 20-tisíc pracovných miest. Automobilový priemysel prináša efekty aj pre východné Slovensko. Ak chce niekto niečo znamenať v automobilovom priemysle, začína byť nielen dôležité, ale aj imidžovo podstatné byť na Slovensku. Stáva sa mekkou a pevnosťou strednej Európy. Tento tre