Ako to bolo s predajom akcií VSŽ

Kľúčom k všetkému sú informácie a na ich základe sa prijímajú rozhodnutia alebo závery. Posledné udalosti okolo predaja akcií VSŽ akciovou spoločnosťou Transpetrol však naznačujú, že mnohí kompetentní, ale aj laici, informáciami nedisponujú alebo ich zámerne zamlčujú, politizujú či skresľujú. Rád by som preto po dňoch demagógie, nepravdivých konštrukcií, obviňovaní, ba až znevažovaní priblížil úlohu Ministerstva hospodárstva SR v celej transakcii. Všetci máme ešte v neblahej pamäti problémy VSŽ so splácaním úverov, vysokými colnými a daňovými nedoplatkami, s nekrytou stratou minulých období či s financovaním investícií. Riešením týchto problémov mal byť vstup strategického investora do podniku, podľa môjho názoru za nediskriminačných podmienok a na báze efektívnosti. Kľúčovú úlohu pri reštrukturalizácii košických železiarní zohrala práve spoločnosť Transpetrol, slovenský prepravca ropy. Nebyť nej, vstup zahraničného investora do podniku by sa možno nebol nikdy realizoval. Pre objektívnosť však treba uviesť, že MH SR ako 100-percentný akcionár spoločnosti bolo zo začiatku zásadne proti nadobudnutiu akcií VSŽ Transpetrolom. MH SR i manažment spoločnosti vtedy argumentovali, že obe spoločnosti majú absolútne odlišný predmet činnosti a nadobudnutie akcií košického gigantu spôsobí Transpetrolu problémy s financovaním, keďže v tom čase spoločnosť na kúpu akcií VSŽ nemala vlastné zdroje.

Napokon sa ministerstvu odporučilo, i vzhľadom na mieru nezamestnanosti v regióne Košíc, aby Transpetrol akcie VSŽ kúpil. MH SR spolu s manažmentom Transpetrolu žiadali, aby sa tieto akcie v čo najkratšom čase predali. Nadobudnutie tohto aktíva totiž spôsobovalo Transpetrolu problémy s plnením zmluvy o syndikovanom úvere a zároveň ho zaťažovalo nákladovými úrokmi. Transpetrol k 19. máju 2000 obstaral 21,24 % akcií VSŽ, pričom 19,74 % od dovtedy štátnej Slovenskej sporiteľne. Transpetrol sa tak stal jedným zo subjektov zabezpečujúcich záujmy štátu pri vstupe strategického investora do VSŽ, ktorých koordinátorkou bola od začiatku ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku. Už vtedy MH SR avizovalo, že Transpetrol je iba dočasným akcionárom VSŽ a že si akcie tejto spoločnosti vo svojom portfóliu určite neponechá. V tomto zmysle som ešte 26. júna 2000 poveril generálneho riaditeľa Transpetrolu rokovať s ministerstvom privatizácie a Fondom národného majetku SR. Od tohto momentu sa mohol akýkoľvek obchodník s cennými papiermi potenciálne pripravovať na kúpu akcií VSŽ. Transpetrol v tom čase navrhol FNM vymeniť 7 % akcií Slovnaftu za 21,24 % akcií VSŽ. Je totiž logickejšie, ak prepravca ropy vlastní skôr akcie rafinérie než akcie hutníckeho kombinátu. Na takúto ponuku FNM nereflektoval. V priebehu rokov 2000 a 2001 stále prebiehali rokovania so strategickým investorom U.S. Steel o vstupe do „core business“ košických železiarní a následne aj o jeho angažovaní sa v zostávajúcej časti východoslovenskej huty. V tejto súvislosti musím konštatovať, že som na tieto rokovania nebol prizývaný a o niektorých som sa dozvedel až so značným časovým oneskorením. Zo strany Transpetrolu som v tom čase dostával kontinuálne požiadavky na odpredaj akcií VSŽ. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania s U.S. Steel, v tom čase už vlastníkom „core businessu“ košických železiarní, sa o odpredaji akcií nerozhodlo. Až na prelome novembra a decembra 2001 ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku verejne oznámila, že rokovania s U.S. Steel stroskotali na cene a aj vzhľadom na finalizáciu privatizačného procesu Transpetrolu mi počas rokovania vlády odporučila akcie VSŽ predať. Takúto požiadavku som dostal následne 10. decembra 2001 od generálneho riaditeľa Transpetrolu a na ďalší deň valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o predaji akcií VSŽ prostredníctvom verejného trhu s cennými papiermi. Už v tom čase cena akcií VSŽ na Burze cenných papierov Bratislave klesala, čo si musel všimnúť každý, a aj príslušné kompetentné inštitúcie v oblasti kapitálového trhu. Osobne som preto 13. decembra 2001 za prítomnosti štátneho tajomníka MH SR Jána Sabola požiadal generálneho riaditeľa Transpetrolu Štefana Czucza predaj akcií VSŽ pozastaviť. Štátny tajomník Sabol, na MH SR zodpovedný aj za oblasť energetiky, mi pravidelne podával informácie týkajúce sa problematiky predaja akcií VSŽ. Dňa 17. decembra som sa dokonca po neúspešnom pokuse získať informácie na Ministerstve financií SR osobne obrátil na Úrad pre finančný trh a požiadal som jeho predsedu Jozefa Makúcha o názor na situáciu okolo akcií VSŽ. Ten mi žiadny kritický názor, či výhrady voči situácii na trhu, netlmočil. Dňa 19. decembra vláda rozhodla o predaji 49-percentného balíka akcií Transpetrolu spoločnosti Yukos, čím sa otázka akcií VSŽ stala ešte aktuálnejšou. Nasledujúci deň ma štátny tajomník Sabol informoval o postupnom zvyšovaní ceny akcie VSŽ, resp. jej stabilizácii. V ten istý deň mi telefonovala i sama generálna riaditeľka BCPB, ktorá ma taktiež informovala o náraste ceny akcií VSŽ. Na základe ich odborných argumentov a písomnej žiadosti generálneho riaditeľa Transpetrolu som 20. decembra súhlasil s pokračovaním napĺňania uznesenia valného zhromaždenia z 11. decembra 2001. Tu však zdôrazňujem, že som nestanovil ani deň, ani do kedy a ani cenu, za ktorú sa majú akcie VSŽ predať. Všeobecne ekonomická teória i prax pokladajú burzu za najtransparentnejšiu metódu predaja, pričom cena sa generuje na základe aktuálnej ponuky a dopytu. Z tohto zorného uhla som vychádzal aj ja a ten sa nedá ani poprieť. Za situáciu, ktorá sa odohrala následne, MH SR nezodpovedá. Ak niekto tvrdí inak, nepozná alebo účelovo obchádza ustanovenia Obchodného...

Celý článok si môžete prečítať tu.