Budeme mať „parádny život“?

Dôchodková reforma sa konečne stala aj televíznym šlágrom. Bombastické reklamy nám sľubujú „švajčiarsky dôchodok“ a „parádny život“. Usmievaví seniori sa ponevierajú po pláží so surfom pod pazuchou a po boku im cupká prítulný lev. O etike týchto reklám si môžeme myslieť svoje, ale svoj účel istotne splnia a do kapitalizačného piliera určite pritiahnu niekoľko stotisíc nabažených investorov. Prečo nie? Dôchodkové investovanie tvorí vo svete najväčší objem finančných aktív a je len správne, že sme sa ho konečne dočkali aj na Slovensku.

Čitatelia Investora, našťastie, nie sú finančne negramotní a pravdepodobne tušia, že s tým parádnym životom to nemusí byť také jednoduché. Pokiaľ nám úspory v penzijných fondoch neprinesú dostatočne vysoké výnosy, skutočný dôchodok bude skôr slovenský ako švajčiarsky.

Od čoho závisí výnos

Výnosy z penzijných fondov závisia od viacerých skutočností. Medzi ne predovšetkým patria:

• Štruktúra portfólia. Ak v nej prevažujú napríklad štátne dlhopisy či bankové vklady, asi sotva možno očakávať nejaký závratný výnos.
• Miera inflácie. Pamätáte sa, aký skvelý bol trojtisícový plat a dvojtisícový dôchodok v roku 1989? Nuž, inflácia s nimi urobila krátky proces. Len v roku 1991 spotrebiteľské ceny stúpli o 61 %. Ani súčasná 8-percentná Inflácia nie je veľmi príjemná. Pre investora by mal vždy byť dôležitý reálny výnos a nie nominálny (aj keď si to nie každý uvedomuje).
• Okamih vstupu na trh. Ak ste uložili do banky peniaze v spomenutom roku 1991, prišli ste o viac ako polovicu svojich peňazí. Podobne dopadli tí, čo investovali do amerických akcií v roku 2000. Tam bol pád, našťastie, „len“ 30 – 40 %.
• Výška poplatkov. Každý chce z niečoho žiť, aj dôchodková správcovská spoločnosť. Nie každý investor si uvedomí, že aj nenápadný poplatok vo výške 1,0 % môže v konečnom dôsledku poriadne ujesť z budúceho dôchodku.

Aby sme len neteoretizovali, skúsme sa pozrieť na príklady z reálnej praxe. Na Slovensku sa dôchodková reforma rozbehne na budúci rok. Skočíme sa teda pozrieť k susedom, do Maďarska, Česka a Poľska.

Najprv krátka rekapitulácia. V Maďarsku a Poľsku odštartovali kapitalizačné piliere penzijného systému v roku 1998. Maďari si okrem toho už od roku 1994 začali sporiť v dobrovoľnom (treťom) pilieri. V tom istom roku založili dobrovoľné penzijné fondy aj Česi, ktorí však ešte doteraz nezaviedli kapitalizačný pilier. Slovensko začalo budovať systém doplnkových dôchodkových poisťovní v roku 1996. V každej krajine teda funguje istý druh penzijných fondov. Štruktúra investičných aktív je v druhom i treťom pilieri veľmi podobná, a to isté platí aj o výnosoch.

Tabuľka 1 porovnáva nominálne a reálne výnosy z penzijných aktív v Česku, na Slovensku, v Maďarsku a Poľsku. Údaje za Maďarsko zachytávajú výnosy tak z povinných fondov (2. pilier), ako aj z dobrovoľných fondov (3. pilier) a sú vážené podľa objemu aktív v oboch typoch fondov. Maďarský úrad pre finančný trh, bohužiaľ, poskytuje iba údaje za roky 2000 - 2003. Údaje za Poľsko pokrývajú len povinný, druhý pilier, a sú dostupné na webovej stránke Poľského úradu pre dozor nad poisťovňami a penzijnými fondmi za roky 1999 -2003. Údaje za Česko poskytuje na svojej webovej stránke Asociace penzijních fondů ČR za roky 1995 -2003. Výnosy za jednotlivé fondy sú vážené podľa objemu aktív fondov a uvádzané bez štátneho príspevku. Údaje o výnosoch v slovenských DPP sú dostupné na ich webových stránkach a výnosy sú takisto vážené podľa objemu aktív za roky 1997 - 2003. Za každú krajinu sú uvedené nominálne i reálne výnosy v každom roku. V spodnej časti tabuľky je uvedený celkový (kumulovaný) a anualizovaný (priemerný) výnos za uvedené obdobie. Treba ešte podotknúť, že kumulatívny výnos nie je jednoduchým súčtom ročných výnosov a anualizovaný výnos nie je jednoduchý aritmetický priemer ročných výnosov. V oboch prípadoch musíme brať do úvahy princíp zloženého úrokovania, kde sa výnosy počítajú nielen z istiny, ale aj z nabehnutých výnosov. Kumulatívne nominálne zhodnotenie českých portfólií o 82,83 % za roky 1995 -2003 preto zodpovedá priemernému ročnému zhodnoteniu 6,93 % - ide o geometrický priemer jednotlivých ročných výnosov. Je to práve anualizovaný výnos, ktorý hovorí o úspešnosti investovania.

Česi a Slováci v treťom pilieri

Prvý pohľad do tabuľky prezradí, že najvyššie zhodnotenie dôchodkových aktív dosiahli české penzijné fondy. Investorovi, ktorý do nich v roku 1995 vložil 100 českých korún, narástla do konca roku 2003 táto suma na 182,83 Kč. Ako všade vo východnej Európe, ani Česi sa nevyhli obdobiu zvýšenej inflácie. Tá sa v rokoch 1995 - 1998 pohybovala nad úrovňou 10 % a investorom poriadne ujedla z ich výnosov. Po očistení od inflácie sa Čechom zhodnotili investície v penzijných fondoch za roky 1995 - 2003 o 16,36 %. V prepočte na anualizovaný výnos to je 1,70 %. Ak sa vám to zdá málo, treba dodať, že ide o slušný výsledok, porovnateľný so svetovým priemerom v tomto type aktív. V prospech českých investorov hralo niekoľko faktorov.

• Od roku 1999 už bola inflácia v Česku veľmi nízka. V roku 2002 dosiahla len 1,4 % a v roku 2003 dokonca došlo k poklesu cien o -0,1 %. Preto je aj reálny výnos za rok 2003 vyšší ako nominálny, nejde o tlačovú chybu.
• Penzijné fondy investovali podstatnú časť svojich aktív (29,2 %) do podnikových dlhopisov, ktoré poskytli vyššie výnosy ako štátne cenné papiere. Prímes akcií (6,2 %) v českých portfóliách síce nebola veľká, ale určite pomohla zdynamizovať celkové výnosy.

Istým rizikom budúceho vývoja v Česku je rast inflácie. Nízka Inflácia posledných rokov bola umelým javom. Socialistické vlády Zemana, Špidlu a Grossa odkladali cenové deregulácie až na hranicu únosnosti. V budúcnosti sa im však nebude možné vyhnúť, čo sa príslušným spôsobom prejaví aj na reálnych výnosoch.

Aj Slovensko si pripísalo solídny anualizovaný výnos, a to 8,62 % v nominálnom a 0,90 % v reálnom vyjadrení, Treba však vidieť, že tento relatívne slušný výsledok je zásluhou dobrého výsledku DDP Stabilita v roku 1997, ktorá svojim členom pripísala 19,5 % nominálny a 12,53 % reálny výnos. Rok 1997 bol obdobím, keď štát zúfalo potreboval peniaze na financovanie vysokých deficitov a 20-percentné úroky z bankových vkladov a štátnych dlhopisov boli skôr pravidlom ako výnimkou. Investori sa navyše tešili z relatívne nízkej inflácie, pretože vtedajšia vláda odkladala nevyhnutné cenové deregulácie na neurčito. Takéto šafárenie však nemôže trvať dlho. Ekonomické balíčky novej vlády stlačili úroky na finančných trhoch na štvrtinu a s nimi aj výnosy v DDP. Domáce dlhopisy a vklady v bankách totiž tvoria 86 % všetkých aktív v DDP (Graf 1). Ďalším úderom pre výnosy boli cenové deregulácie, ktoré v roku 2000 vytlačili mieru inflácie nad 12 %. Kombinácia vysokej inflácie a nízkych úrokov stlačila reálny výnos v slovenských DDP v roku 2000 na -6,23 %. Čistú stratu dosiahli investori v DDP aj v roku 2001 a 2003.

Poplatky zabíjajú výnosy

Zdanlivo najlepšie výsledky dosiahli dôchodkové fondy v Poľsku. Reforma odštartovala v roku 1998 s tým, že prvé