OTS: Kde sme a kam smerujeme

Bratislava 10. decembra (TASR/OTS) -

Kde sme a kam smerujeme ?

Slovensko za obdobie uplynulých rokov prechádza celým radom zásadných zmien, ktoré sa dotýkajú nielen oblasti politiky, ekonomiky či sociálnych vzťahov, ale bezprostredne ovplyvňujú každodenný život všetkých nás. Musíme si uvedomiť, aj keď na to nemáme často čas, niektorí ani ochotu či vôľu, že prostredníctvom týchto reforiem, ale aj vonkajšími vplyvmi sa mení charakter našej spoločnosti, a to tak pozitívnym, ako aj negatívnym smerom. To je realita, ktorú musíme vnímať a reflektovať na ňu, lebo ona bude determinovať našu budúcnosť a aj naše rozhodovanie. Jednoznačne sa dá povedať, že Slovensko roku 2004 vo väčšine aspektov, podľa ktorých sa tá ktorá krajina či spoločnosť hodnotí, je inou – lepšou krajinou, akou bola pri svojom vzniku v roku 1993. Nechcem a nebudem hovoriť a ani polemizovať o makroekonomických číslach, tie sú všeobecne známe a preukazujú pozitívny vývoj v základných ekonomických proporciách. Neznamenajú však súčasne, že všetko je v najlepšom poriadku a že na vlne týchto makroukazovateľov sa automaticky presúvame do vyspelej spoločenskej reality. Ekonomiku si nesmieme zamieňať so štatistikou, potom by to bola veľmi jednoduchá a prostá veda. Ekonomika je o ľuďoch a je pre ľudí. Jej úspešnosť sa meria tým, či vytvára lepšiu kvalitu života pre ľudí, či vytvára novú a lepšiu infraštruktúru krajiny, aké podmienky vytvára pre zdravie občanov, pre úroveň a dostupnosť vzdelania, ako investuje do budúcnosti z hľadiska kvality mladej generácie, aké podmienky vytvára pre tých, ktorí sú mimo pracovného procesu a ako sa dokáže postarať o tých, ktorí v dôsledku svojej invalidity, telesného či duševného postihnutia sa nemôžu postarať o svoje plnohodnotné spoločenské uplatnenie a zaradenie do pracovného procesu. Ako finančne a ekologicky zadlžujeme spoločnosť do budúcnosti.

Skúsme vnímať ekonomiku a jej dopad na spoločnosť nielen v číselnom kvantitatívnom vyjadrení, ale v reálnej kvalite dnešného či budúceho života a v tomto kontexte hodnoťme aj naše aktivity a ich výsledky.

Dovoľte, aby som po tejto krátkej vstupnej úvahe prešiel ku kvalite hospodárskeho a podnikateľského prostredia na Slovensku. Chcem hneď na úvod poznamenať, že pokiaľ hovoríme o parametroch podnikateľského prostredia na Slovensku musíme si uvedomiť, že ono je len subsystémom, či súčasťou spoločenského prostredia a pokiaľ budeme v ďalšom hovoriť o etike v podnikaní, tak ju musíme vnímať, ako súčasť celospoločenskej etiky. Len v eticky vyspelej spoločnosti je možné eticky podnikať. Parametre podnikateľského prostredia vytvára parlament, vláda, vonkajšie prostredie – hlavne EÚ, OECD či WTO a napokon k jeho finálnej podobe prispievame my všetci. Vzhľadom na skutočnosť, že zo všetkých spoločenských činností je iba jediná, ktorá tvorí materiálne a finančné zdroje – a tou je ekonomika, v podmienkach vyspelých krajín postavená na princípoch súkromného vlastníctva a súkromného podnikania, je vytváranie pozitívneho podnikateľského prostredia základom úspešnosti štátu a každej vlády. Netreba sa báť úspešných ľudí a firiem (dokonca ani domácich), treba vytvárať podmienky, aby ďalší boli úspešní a bohatí. Nedá mi pritom nespomenúť jeden citát z knihy Múdrosť vekov – "Budeme sa tak dlho báť, že niekto zbohatne, až všetci schudobnieme." (FOY)

Poďme na jednotlivé vybrané parametre podnikateľského prostredia: Dostupnosť financií

Celková dostupnosť financií sa na bankovom trhu pre slovenské podniky v minulom období zlepšila, aj keď najmä pre malé a stredné podniky je obmedzená len na dlhodobé financovanie. Kapitálové financovanie, akým je rizikový kapitál alebo verejné upisovanie akcií pre túto kategóriu podnikateľov neprichádza do úvahy. Podľa štúdie NAMSP výška úverov v SR dosahuje v pomere k HDP 26 %, pričom v EÚ (15) je to 85 %, a to ešte nehovoríme o samotnej výške HDP, napr. v prepočte na hlavu obyvateľov. Pozitívne sa vyvíja úroková sadzba, ktorá na slovenskom finančnom trhu dosiahla priemer dosahovanej v krajinách Európskej Únie. Do značnej miery absentujú schémy tzv. štartovacieho kapitálu pre začínajúce firmy a pre inovatívne malé a stredné podniky. Banky v tomto ohľade očakávajú ústretovejší prístup vlády pre zavedenie týchto produktov. Pokiaľ ide o tento segment podnikateľského prostredia tak tu sme zaznamenali najpozitívnejší vývoj, a treba povedať, že štandardizácia podmienok v bankovom sektore po jeho privatizácii významnou mierou prispela k vytváraniu dobrých parametrov v celom podnikateľskom prostredí.

2. Administratívna záťaž a regulačný rámec

Administratívna záťaž slovenských podnikateľov, aj napriek novým úpravám je stále tak vo finančnom, ako aj časovom vyjadrení neúmerne vysoká, pritom sem treba zahrnúť počet procedúr a formulárov, ktoré treba vyplniť, počet inštitúcií ktoré sa jednotlivými záležitosťami zaoberajú, počet požadovaných informácií, trvanie procedúr, frekvencia požadovaných informácií a frekvencia časových kontrol, poplatky a výdavky, náklady na požadovanú dokumentáciu, expertné poradenstvo a podobne. Problémom často zostáva nejasnosť nových právnych úprav a nemožnosť získať jednotný právny výklad týchto noriem a ich možná kolízia s inými normami. Založenie firmy na Slovensku do r. 2004 trvalo v priemere 98 dní, od zmien v r. 2004 sa uvádza medzi 35 až 48 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 30 dní. Riešenie sporov a likvidácia firmy. Riešenie obchodných sporov podľa údajov z r. 2003 trvalo na Slovensku v priemere 420 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 233 dní, počet proced&