Na prísnejší zákon nebola vôľa

Zákon o dohľade nad finančným trhom vrátil prezident republiky parlamentu. Dá sa predpokladať, že sa jeho nedostatky odstránia, schváli sa a 1. apríla nadobudne účinnosť. V čom vidíte jeho prednosti a nedostatky?

– Zvýraznil by som zmeny, a to bez ich delenia na pozitívne a negatívne. Podstatné je, že sa zvyšuje ekonomická nezávislosť úradu. Doteraz sa financoval výlučne cez štátny rozpočet, po novom sa má financovať najmä z príspevkov účastníkov trhu. V zákone sa oddeľuje konanie na prvom a druhom stupni, zatiaľ je to len v našom organizačnom poriadku. Na konanie na prvom stupni sa vytvára funkcia generálny riaditeľ, ktorého priamo vymenuje vláda a bude tak nezávislý od Rady úradu, ktorá koná na druhom stupni. Umožní to na prvom stupni prijímať rozhodnutia nezávislejšie ako keď je zodpovedný činiteľ vymenovaný Radou ÚFT alebo predsedom úradu. V tomto je tento zákon ďalej ako zákon o bankách, kde sa zodpovedný funkcionár na prvom stupni – riaditeľ úseku bankového dohľadu – vymenuje vnútri centrálnej banky a chýba tak personálna nezávislosť. Zmeny sa uskutočnili na podnet misie Medzinárodného menového fondu. Tá zároveň odporučila pre regulačný orgán samostatný rozpočet a samostatný účtovný okruh.

Pokrýva platná legislatíva dohľad nad nebankovými subjektmi, v ktorých je podľa miernych odhadov 12 – 15 miliárd korún?

– Dohľad nad tzv. nelicencovanými finančnými inštitúciami nerieši zákon o dohľade nad finančným trhom, ale zákon o cenných papieroch a investičných službách č. 566/2001 Z. z., ktorý je účinný od 1. januára. Úrad tu dostal kompetenciu schvaľovať investičný prospekt. Je to krok správnym smerom, ale veľmi malý. V týchto inštitúciách sa obracajú miliardy, ktoré sa zbierajú od neprofesionálnych investorov na primárnom trhu. Neplatí na ne povinnosť, aby tieto peniaze spravovali odborne spôsobilí ľudia, ktorí spĺňajú kritériá dôveryhodnosti. Úrad pri schvaľovaní prospektu nemá právo posudzovať kapitálovú vybavenosť, zabezpečenie likvidity a úroveň ochrany pred rizikom tak, ako pri subjektoch, ktoré získavajú svoje prostriedky na primárnom trhu.

Prečo sa tieto kompetencie nedostali do niektorého zo zákonov?

– Navrhovali sme, aby tieto práva úrad mal, aby sa tieto inštitúcie o zverené prostriedky starali na patričnej odbornej úrovni, aby ich spravovali dôveryhodné osoby, aby sa zabezpečila kapitálová sila a likvidita týchto inštitúcií, aby sa v nich zodpovedne posudzovalo riziko. Obyčajne sa používa argument, že na presadenie týchto kompetencií nebol dostatok politickej vôle.

Pritom logika veci hovorí, že keďže sa tieto peniaze pohybujú na finančnom trhu, ktorý komplexne spadá pod váš dohľad, kompetencie by ste mať mali.

– Za finančný trh nezodpovedáme komplexne, ale len v rozsahu príslušných zákonov, t. j., zákona o cenných papieroch a investičných spoločnostiach, zákona o poisťovníctve, zákona o kolektívnom investovaní, prípadne niektorých iných zákonov. Na finančnom trhu je veľa oblastí, za ktoré úrad nemôže niesť zodpovednosť.

Vyplýva mu, napríklad, povinnosť posudzovať reklamu nebankových inštitúcií, tá pokračuje.

– Áno, ale neposudzujeme reklamu imidžovú, ktorá nehovorí o konkrétnych spôsoboch nadobudnutia majetkových hodnôt.

Keď sa hovorí o nulovom riziku, hovorí sa o konkrétnom čísle.

– Inštitúcie musia zladiť reklamu na produkty do pol roka, je tam teda prechodné obdobie. Ak by mali schválený prospekt investície a propagovali by produkt z tohto prospektu, posudzovali by sme, či je reklama v súlade so schváleným prospektom.

Ako sa podobné situácie riešia v zahraničí?

– Tam je to veľmi jednoduché. Nelicencované ...

Celý článok si môžete prečítať tu.