Prognostik P. Kárász: Na Slovensku sa oplatí podnikať
Pridajte názor28. 1. 2002 - Finančné povedomie obyvateľstva je veľmi nízke, voľné finančné prostriedky ukladá hlavne do bánk
Napriek pretrvávajúcemu a očakávanému deficitu verejných financií je reálny predpoklad, že kúpna sila obyvateľstva bude v tomto roku rásť a stúpne aj životná úroveň ľudí. Verejný dlh, ktorý vlani presahoval 40 percent HDP, by mal klesnúť na 33 percent. Prognostik Pavol Kárász z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied je presvedčený, že konsolidovanosť bankového sektora pocítime okrem iného vo vyššej dostupnosti úverov a v tom, že úrokové sadzby v porovnaní s vyspelými krajinami už nebudú natoľko znižovať konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, ako to bolo pred nejakými dvoma rokmi. Obyvateľstvo vraj pocíti nielen to, že bude mať viac peňazí než v roku 2001, ale hlavne, že si za ne bude môcť viac kúpiť, pretože predpokladaná inflácia bude podstatne nižšia, než aká bola v roku 2001. Toto všetko by sa malo odzrkadliť aj na raste reálnych miezd, ktorý by mohol prekročiť jedno percento. Súčasné odhady ukazujú, že vlani vzrástli reálne mzdy o 0,5 až 0,6 percenta.
Komplikované i jednoduché financie
Financie patria medzi najkomplikovanejšie oblasti vývoja slovenskej ekonomiky. Zároveň, ako hovorí Kárász, aj medzi najjednoduchšie riešiteľné. Komplikované sú z toho dôvodu, pretože samy osebe sú financie komplikované pri obsluhe reálnej ekonomiky, a to tak v bankovníctve, ako na kapitálovom trhu a tiež vo verejných financiách. Najjednoduchšie sú preto, že práve ich fungovanie je najmenej zaťažené minulosťou. V porovnaní s reálnou ekonomikou, kde zdedilo Slovensko zlú výrobnú štruktúru, predovšetkým zlú štruktúru priemyslu, je v niektorých aspektoch omnoho väčší problém túto výrobnú štruktúru reštrukturalizovať, než vybudovať novú.
Z financií sú jedine verejné financie v zajatí zotrvačnosti ešte z obdobia centrálneho plánovania, ktoré má na svedomí i to, že v slovenských financiách sa prehlbuje a zauzľuje deficitnosť rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Podstata tejto zadlženosti je v tom, že ekonomická výkonnosť nestačí na zabezpečenie finančných nárokov dôchodkotvorných procesov, ktoré sú na rozpočtové hospodárenie verejnej správy nadviazané. „V období centrálneho plánovania sa značná časť spotreby obyvateľstva uskutočňovala prostredníctvom spoločenskej spotreby obyvateľstva. Táto kategória sa iba veľmi ťažko a pomaly menila, pretože brať ľuďom tzv. bezplatnú spoločenskú spotrebu bolo vždy politicky veľmi citlivé. A keďže politická situácia v doterajšom vývoji samostatného Slovenska bola komplikovaná a veľmi napätá, tak ani jeden z politikov nemal odvahu urobiť zásadnú reformu verejných financií,“ poznamenal Kárász. Pristúpiť k zásadnej reforme verejných financií znamená podľa neho jednoznačné vymedzenie toho, koľko je zo spoločenskej spotreby pri súčasnej finančnej výkonnosti schopný zabezpečiť štát a koľko bude musieť prispieť občan. Bolestivosť takéhoto rozhodnutia je v tom, že viacero sociálnych služieb by muselo byť platených, a to väčšia časť zdravotníckych, vzdelávacích, ale aj ostatných služieb. Podľa Kárásza by to však mohlo mať aj výhodu v tom, že tieto služby by boli efektívne a kvalitné.
Problémy verejných financií patria k najzávažnejším a každoročne sa notoricky objavujú pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. „Našťastie, v súčasnosti jeho zostavovanie z profesionálnej stránky i metodicky napreduje a dosiahlo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi neporovnateľne vyššiu úroveň,“ domnieva sa Kárász. Problematika verejných financií je stále aktuálnou a otvorenou. Veľa sa tu udialo, ale treba vraj urobiť ešte viac. Skúsenosti ukazujú, že seriózne uskutočnenie takejto reformy by mohlo presiahnuť aj jedno volebné obdobie.
Reštrukturalizácia a privatizácia bánk
Dôležitú úlohu vo financovaní ekonomiky zohrávajú banky. Problémy bankovníctva boli známe už pri odštartovaní samostatnej Slovenskej republiky. O nedobytných pohľadávkach sa už hovorilo a diskutovalo v rôznych podobách v roku 1993. Prvé riešenia, ako urobiť reštrukturalizáciu bankového sektora, boli pripravené už v 1994, avšak napokon sa odštartovala až v zime v roku 1999. Kárász považuje za veľký úspech, a to aj z medzinárodného hľadiska, že od decembra 1999, teda štartu reštrukturalizácie bánk, boli už v novembri 2001 problémové banky (VÚB, Slovenská sporiteľňa a IRB) prakticky sprivatizované. Dokonca privatizácia VÚB bola, podľa jeho slov, jednou z najlepších, ak nie najlepšia v stredoeurópskom regióne a nesmierne dôležitým krokom z hľadiska obehu financií. Bez zdravého bankového sektora nepovažuje totiž rozvoj mikroekonomiky a podnikovej sféry za možný.
Niektorí odborníci hovoria, že reštrukturalizácia a privatizácia bánk prišla päť minút pred dvanástou, iní, že päť minút po. V každom prípade, keby sa to uskutočnilo skôr, tak nás to stojí menej. Avšak keby vláda k tomu nepristúpila, tak to mohlo viesť ku kolapsu celého finančného systému. Príkladom môže byť dnešná situácia v Argentíne a vidíme, že to nie je maličkosť. Mnohí domáci, ale aj zahraniční odborníci, keď videli ukazovatele, ktoré v roku 1998 a v prvom polroku 1999 charakterizovali aktíva slovenských komerčných bánk, keď nedobytné pohľadávky predstavovali na úveroch spolu viac ako 12 percent, tak iba krútili hlavami nad tým, ako je možné, že náš finančný systém ešte funguje. Vládu treba pochváliť, že sa odhodlala na tento krok, ale zároveň sa spýtať, že prečo až v decembri 1999. Keďže ale ide o vládu širokej koalície, tak rozhodovacie mechanizmy v nej nie sú zrejme také rýchle, pružné a jednoduché, ako by si to ekonomický a politický vývoj vyžadoval,“ podčiarkol Kárász.
Drahá príučka
Komerčné banky i vďaka tomu, že sú sprivatizované, sa nielenže poučili, ale nepripustia podľa Kárásza už viackrát spolitizovanie úverových procesov. Pretože nemalú úlohu pri vzniku a kumulácii nedobytných pohľadávok zohrala v minulosti aj privatizácia domácimi privatizérmi, ktorí nemali kapitál a efektom snehovej gule sa pohľadávky bánk voči nim nabaľovali, potom sa stratili a skončili v konsolidačnej agentúre alebo v konsolidačnej banke. Podobný proces bol vo viacerých krajinách Európy, Ázie a všade tam, kde išlo a ide o transformáciu ekonomického prostredia, alebo kde má problémy finančný systém. Také problémy sa vyskytnú aj vo vyspelých krajinách, lenže tam sú riešiteľné štandardnými technológiami.
Napriek problémom sa prvýkrát v roku 2000 stalo, že rentabilita kapitálu z nefinančných organizácií bola vyššia než úroková miera z termínovaných vkladov. Znamená to, že keď na základe týchto ukazovateľov bola vložená jedna koruna do podnikania, tak priniesla vyšší efekt, než jedna koruna vkladu do komerčnej banky. Kárász to považu...
Celý článok si môžete prečítať tu.