Rok 2001 v bankovom sektore: dominovala privatizácia
Pridajte názor28. 1. 2002 - Legislatívne zmeny posilnili právomoci bankového dohľadu
Uplynulý rok bol pre bankový sektor SR prelomový. Došlo k odštátneniu najväčších bánk. V rukách štátu zatiaľ zostávajú banky, ktorých vplyv na dianie v bankovom sektore a následne na celú ekonomiku nie je veľký. Aj tie sa však pravdepodobne v tomto roku sprivatizujú. Slovensko zažilo prvú bankovú akvizíciu a dá sa očakávať, že nie poslednú. Skrachovala jedna banka. Vláda schválila novelu zákona o Národnej banke Slovenska (NBS) a nový zákon o bankách. Tie výrazne posilnili pozíciu bankového dohľadu. Pozitívnou správou je, že sa výraznejšie rozbehlo hypotekárne bankovníctvo, ktoré si získava čoraz väčšiu dôveru u drobných klientov.
Skracovala „iba“ jedna banka.
V bankovom sektore SR v minulom roku aktívne pôsobilo 20 bánk, dve pobočky zahraničných bánk a 10 zastúpení takýchto bánk. Rady bankových domov opustila Devín banka, v ktorej to najprv vyzeralo nádejne. Údajný japonský investor mal priniesť viacmiliardové investície a zvýšiť základné imanie na úroveň požadovanú centrálnou bankou. Všetko sa nakoniec ukázalo ako podvod. „Renomovaný“ investor na svojom účte deponoval sumu 1 mil. Sk. Preto zaviedla NBS v Devín banke v závere augusta nútenú správu a 28. septembra vyhlásil Krajský súd v Bratislave na majetok banky konkurz. Fond ochrany vkladov začal vyplácať nedostupné vklady vo výške viac ako 11 mld. Sk. Okrem Devín banky bola v minulom roku v osobitnom režime ešte Dopravná banka. Obe sú v konkurze a v procese odobratia povolenia pôsobiť ako banka.
Devín banka nebola v minulom roku jedinou, o ktorú prišiel slovenský bankový sektor. Ďalšou bola Konsolidačná banka. To je však trochu iný prípad. Táto banka bola založená na špeciálny účel ako súčasť procesu privatizácie a reštrukturalizácie slovenského bankového sektora. Vláda SR schválila v júni transformáciu Konsolidačnej banky, ktorá pôsobila ako štátny peňažný ústav. Transformácia spočíva v prevzatí Konsolidačnej banky 100-percentnou akciovou spoločnosťou štátu – Slovenskou konsolidačnou. Odobratie bankovej licencie Konsolidačnej banke a jej odkúpenie ako podniku podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby Slovenskou konsolidačnou, sa podľa zámerov vlády uskutoční začiatkom tohto roka. Zrušeniu predchádzalo prevedenie úverov. Úvery na družstevnú bytovú výstavbu boli prevedené na Slovenskú záručnú banku. Väčšia časť portfólia sa previedla na Slovenskú konsolidačnú. Išlo o klasifikované pohľadávky postúpené na Konsolidačnú banku v súvislosti s reštrukturalizáciou bankového sektora a ďalšie pohľadávky prevzaté v minulosti v rámci transformácie slovenskej ekonomiky.
Slovenská záručná banka bola popri Konsolidačnej banke jedinou, ktorá pôsobila ako štátny peňažný ústav. Predchádzajúci zákon umožňoval dve právne formy podnikania banky – akciovú spoločnosť a štátny peňažný ústav. Nový zákon už inú možnosť okrem akciovej spoločnosti nielenže nepripúšťa, ale dokonca zakazuje.
Poslednou „likvidačnou“ zmenou bolo v minulom roku zlúčenie Bank Austria Creditanstalt Slovakia a HypoVereinsbank Slovakia. Od októbra pôsobí na Slovensku namiesto týchto dvoch subjektov banka s názvom HVB Slovakia. Zanikajúcou spoločnosťou bola HypoVereinsbank a preberajúcou Bank Austria Creditanstalt.
Trhákom privatizácia najväčších
„Trhákom“ uplynulého roka je nepochybne privatizácia dvoch najväčších bánk – Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky. Rozhodujúci podiel v Slovenskej sporiteľni, ktorá dominuje na Slovensku v oblasti vkladov, získala rakúska Erste Bank. Zmluvu o predaji podpísali v januári a začiatkom apríla previedli 87,18-percentný podiel v Slovenskej sporiteľni na Erste Bank. V júli NBS udelila súhlas na nadobudnutie takmer 20-percentného podielu na základnom imaní sporiteľne pre Európsku banku pre obnovu a rozvoj, ktorý jej Erste potom predala. Podiel rakúskej banky v sporiteľni sa znížil na 67,19 %.
Privatizáciu Všeobecnej úverovej banky zavŕšil v novembri podpis zmluvy o kúpe majoritného podielu 94,47 % talianskou bankou IntesaBci. Intesa je najväčším bankovým domom v Taliansku a v celosvetovom rebríčku jej patrí 17. miesto. Aj z tohto dôvodu označujú niektorí bankoví odborníci predaj Všeobecnej úverovej banky v rámci privatizácie troch najväčších slovenských bánk za najlepší.
Štátu sa podarilo predať aj tretiu najväčšiu – Investičnú rozvojovú banku. Tá už prešla mnohým, nútenú správu nevynímajúc. Vláda SR schválila 7. novembra rozhodnutie o privatizácii podielu Fondu národného majetku SR, Ministerstva financií SR a Slovenskej poisťovne (spolu 92,55 % zo základného imania) jedinému záujemcovi – maďarskej banke OTP. Presne o mesiac podpísali zástupcovia slovenských inštitúcií a maďarskej sporiteľne zmluvu o predaji. V nej sa vláda SR zaviazala prevziať na seba záruky za úvery Investičnej rozvojovej banky poskytnuté Slovenským elektrárňam. Podľa vyjadrenia predstaviteľov ministerstva by sa privatizácia tejto banky mala definitívne ukončiť vo februári.
Výnosy z privatizácie zatiaľ nižšie ako náklady
Privatizácia slovenských bánk bola podľa J. Renčka, bývalého poradcu ministerky Brigity Schmögnerovej a zároveň bývalého šéfa Koordinačnej jednotky pre privatizáciu bánk, úspešnejšia ako boli pôvodné očakávania. Kritici procesu privatizácie bánk poukazujú na vysoké náklady, ktoré vôbec neboli pokryté výnosmi z predaja.
Doterajšie náklady predstavujú viac ako 123 mld. Sk. Z toho 105 mld. Sk bolo krytých prostredníctvom tzv. reštrukturalizačných dlhopisov. Ostatné náklady vyplynuli z posilnenia kapitálu vo všetkých troch bankách. „Ak by sme išli cestou predaja za korunu bez vynakladania reštrukturalizačných nákladov, hrozilo by riziko, že sem dostaneme špekulatívneho investora, ktorý by rozpredával aktíva a nesnažil by sa vykonávať serióznu bankovú činnosť,” hovorí J. Renčko. Zdôraznil, že cieľom privatizácie bolo priniesť do slovenských bánk novú technológiu a know-how. Výnosy z predaja troch najväčších bánk dosahujú zhruba 56 mld. Sk. Privatizácia priniesla aj nepriame finančné efekty „V dôsledku zníženia úrokových sadzieb v minulom roku zostalo v podnikovej sfére približne 10 – 14 mld. Sk,” povedal bývalý poradca. Priame a nepriame efekty z privatizácie dosahujú spolu takmer 70 mld. Sk, čo je asi 56 % celkových nákladov vynaložených na ozdravenie bánk. Hodnotiť privatizáciu bánk na Slovensku bude koncom februára tzv. FSAP (Financial Sector Assesment Program), misia Svetovej banky. Misia bude posudzovať celkovú kvalitu finančného systému v krajine. „Predpokladám, že misia potvrdí vysokú mieru stability finančného systému na Slovensku, čo bude dôležité pre ďalší vývoj bankového a podnikového sektora,“ uviedol Renčko.
Do úplného zavŕšenia privatizácie v bankovom sektore zostáva ešte predať ešte tri malé banky – Istrobanku, Poštovú banku a Banku Slovakia. V prípade Istrobanky bola 21. januára už podpísaná zmluva o predaji rakúskej spoločnosti BAWAG. Na Banku Slovakiu s podielom na trhu pod 1 % boli vypísané už dva neúspešné tendre. V poradí tretí, a zatiaľ posledný, bol vyhlásený na konci septembra. Predáva sa 60,7-percentný podiel Fondu národného majetku. Medzi záujemcov, ktorí sa uchádzajú o získanie súhlasu centrálnej banky na vykonanie due diligence (hĺbkový audit), patria: JT Banka, a. s., Praha, JT Finance Group, a. s., Bratislava, Meinl Bank AG, Viedeň, Poštová banka, a. s., Bratislava a Slávia Capital, a. s., v konzorciu s European American Investment Bank AG, Viedeň. Začal sa aj proces predaja Poštovej banky, v ktorej štát má cez Slovenskú konsolidačnú a Slovenskú poštu, š. p., viac ako 60 % základného imania. Privatizácia v tejto banke je v podstate neplánovaná, pretože štát sa k podielu v nej dostal „ako slepé kura k zrnu”. Pri predaji Slovenských telekomunikácií nemeckej spoločnosti Deutsche Telekom bol jednou