RETRO: Vo vyhlásení vlády boli smelé, nie vždy reálne ciele

Pridajte názor  Zdroj:

18. 1. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali dodnes. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Dnes sa o rozvojové investície stará hlavne zahraničný kapitál, vtedajšia tretia Mečiarova vláda sa túto úlohu rozhodla riešiť sama. Zároveň sa chystala založiť na to osobitnú banku. Postavenie iných pološtátnych bánk sa zhoršovalo.

Pred desiatimi rokmi sa v tomto týždni začala diskusia o programovom vyhlásení tretej Mečiarovej vlády, ktoré doručila do Národnej rady SR. Obsahovalo veľa odvážnych cieľov, tak v ekonomickej, ako aj v politickej i duchovnej oblasti.

Hoci bolo tri mesiace po voľbách, spoločnosť bola polarizovaná.

V dokumente sa žiadala politická stabilizácia. Išlo aj o problém zaradenia poslanca k určitému politickému zoskupeniu. "Zmena rozloženia síl v parlamente inak ako na základe volieb nie je občiansky demokratická," píše sa v dokumente.

V tomto volebnom období odmietol poslušnosť koaličnému zoskupeniu jediný poslanec - Jozef Gaulieder. Parlamentná väčšina ho v roku 1998 dokázala za to vypudiť z parlamentu.

Z čoho financovať rozvoj?

Vo vyhlásení sa deklarovala rozvojovo-stabilizačná politika, zároveň sa hospodárska politika predchádzajúcej vlády charakterizovala ako reštriktívna. Ťažisko rozvojových impulzov malo byť v štátnych investíciách z bližšie neoznačených mimorozpočtových zdrojov.

Vtedajší poslanec Kresťansko-demokratického hnutia Mikuláš Dzurinda upozornil, že v dokumente nie sú informácie o tom, odkiaľ štát získa na plnenie smelých plánov financie. Poslankyňa Brigita Schmögnerová vyjadrila obavu, či sa udržia makroekonomické indikátory, ktoré zanechala predchádzajúca vláda, ktorej bola členom.

Národná banka Slovenska vcelku akceptovala víziu vlády, ktorá predpokladala uvoľnenie menovej politiky. Jej vtedajší guvernér Vladimír Masár reagoval: "NBS nepredradí menové ciele pred ekonomický rast, t. j. nebude uplatňovať reštriktívnu politiku voči reálnemu sektoru ekonomiky."

Vláda si vytýčila napĺňať tieto makroekonomické ukazovatele:

- rast HDP s tempom päť percent,

- postupne dosiahnuť mieru nezamestnanosti do 10 percent,

- znížiť medziročnú mieru inflácie do 10 percent,

- dosiahnuť podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP do 3 percent,

- znižovať zadlženosť štátu,

- udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie,

- dosiahnuť úplnú konvertibilitu meny.

Rozvojové impulzy mali prísť z novej banky

V dokumente sa predpokladalo založenie "osobitnej bankovej inštitúcie na úvero...

Celý článok si môžete prečítať tu »».

Zdielať na FacebookuPridajte názor