Sergej Kozlík má podľa Ivana Mikloša majväčšiu zodpovednosť za prehru s ČSOB

Bratislava 19. januára (TASR) - Najväčšiu mieru politickej zodpovednosti za spor s ČSOB, v ktorom SR prehrala takmer 25 miliárd Sk, podľa ministra financií Ivana Mikloša nesie Sergej Kozlík.

"Z toho dôvodu, že záväzok vznikol a ministri financií Július Tóth, Rudolf Filkus a Sergej Kozlík potvrdili existenciu tohto záväzku. Napriek tomu v roku 1997 sa Ministerstvo financií (MF) SR vtedy vedené Kozlíkom rozhodlo tento záväzok nesplácať a odmietlo ďalej rokovať," uviedol na tlačovej besede po rokovaní vlády Mikloš.

Svojich kolegov dnes oboznámil so vznikom a podstatou sporu, ako aj s rozhodnutím Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone. Dnes išlo len o informatívny materiál. Či sa Slovensko proti medzinárodnej arbitráži odvolá, by mala vláda podľa ministra rozhodnúť do 11. februára. Dovtedy je podľa neho totiž možné spochybniť matematický výpočet záväzku, pričom o odvolaní by rozhodoval ten istý senát. Do štyroch mesiacov, teda do konca apríla, môže Slovensko napadnúť rozsudok ako taký. O tomto odvolaní by však už musel rozhodnúť iný senát ICSID-u.

Z materiálu podľa Mikloša jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť za túto kauzu je na vládach a ministerstvách financií v rokoch 1993 až 1997. Už v roku 1993 totiž vzala vtedajšia vláda na vedomie, že rozpočtové náklady súvisiace s reštrukturalizáciou ČSOB v sume 14,4 miliardy Sk sa budú musieť hradiť zo štátneho rozpočtu (ŠR) SR. Následne bola vytvorená pracovná skupina, ktorá uložila ministrovi financií Júliusovi Tóthovi, aby sa do štátnych rozpočtov v rokoch 1995 až 2003 zahŕňali výdavky na krytie strát inkasnej jednotky. To sa však podľa Mikloša neudialo.

Konsolidačnú zmluvu, ktorá stanovovala vytvorenie českej a slovenskej inkasnej jednotky, podpísal Tóth 14. decembra 1993, pričom vláda ju neschvaľovala. Posledný deň roka 1993 Ministerstvo financií (MF) SR založilo Slovenskú inkasnú (SI), s. r. o. Na základe Zmluvy o postúpení boli na SI postúpené súvahové pohľadávky v nominálnej hodnote 6,521 miliardy Sk a v tejto výške ČSOB poskytla SI úver na splatenie týchto pohľadávok. Okrem toho bola uzatvorená zmluva o postúpení mimosúvahových podmienečných pohľadávok (bankové záruky a akreditívy vystavené ČSOB) v objeme 4,229 miliardy Sk. ČSOB sa tiež zaviazala poskytovať SI ďalšie úvery na úhradu týchto pohľadávok. Až do roku 1997 bola podľa materiálu Ivana Mikloša SI síce formálne pod kontrolou MF SR, za jej riadenie však bola zodpovedná ČSOB a MF kontrolu v skutočnosti nevykonávalo.

Splatnosť splátok úveru a úrokov za rok 1994 bola odložená, v roku 1995 však došlo k neplneniu záväzkov zo strany SI. ČSOB viackrát odložila splatnosť platieb a rokovala s MF na čele so Sergejom Kozlíkom o záväzkoch SI. Keď slovenská strana záväzok odmietla banke zaplatiť, ČSOB sa obrátila na Medzinárodné stredisko pre riešenie sporov z investícií (ICSID) vo Washingtone.

V roku 1998 sa ČSOB zaviazala postúpiť na Českú republiku všetky pohľadávky, ktoré bude mať voči SI a SR. "ČR sa zaviazala zaplatiť 90 % z nominálnej hodnoty úverových pohľadávok určených k 31. decembru 2002, teda približne 21,3 miliardy Kč," konštatuje v materiáli Mikloš. Od konca roka 1998 sa vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová viackrát pokúšala o mimosúdne vyrovnanie s ČSOB. Keďže banka však mala záruku českej vlády, slovenská strana neuspela. "V prípade mimosúdneho vyrovnania tohto sporu nižšieho než približne 30 miliárd Sk by ČSOB stratila," vysvetľuje Mikloš s tým, že možnosť mimosúdnej dohody reálne neexistovala.

Správu, ktorú vláda dnes vzala na vedomie, predloží aj Národnej rade (NR) SR. Tá si ju dnes schváleným uznesením poslanca Smeru Igora Šulaja vyžiadala. Celý materiál s presnou genézou sporu, vrátane kópie kľúčových dokumetov a približne 150-stranového rozhodnutia ICSID-u bude podľa Mikloša verejný. "Poskytli sme všetku dokumentáciu aj orgánom činným v trestnom konaní," uzatvoril.

Upozornenie: TASR vydá k správe zvukový záznam.