Niekoľko zaujímavostí o leasingu – 4. časť

Každá leasingová operácia má svoju zákonitú genézu. Prebieha spravidla v niekoľkých na seba nadväzujúcich krokoch.

Potenciálny klient sa po prvýkrát skontaktuje s leasingovou spoločnosťou väčšinou na základe informácií získaných v rámci reklamnej kampane v médiách. Záujemca o leasing osloví vybraný okruh leasingových spoločností, pričom by mal uviesť svoje požiadavky rôzneho druhu.

1. Či požaduje alebo nepožaduje poradenský servis,

2. konkrétny popis technológie,

3. výkon, montáž, zaškolenie, záručné a servisné podmienky,

4. najvýhodnejšieho dodávateľa a výrobcu,

5. miesto výroby,

6. obstarávaciu cenu,

7. dobu trvania leasingu,

8. výber finančných podmienok (či akceptuje prvú zvýšenú splátku, či chce zaistiť transport, či si želá lineárne alebo nelineárne splátky atď.)

Vzhľadom na to, že prenajímateľ a nájomca sú väčšinou v nerovnováhe, skutočnosť je taká, že nájomca si v podstate iba vyberá z podmienok stanovených leasingovou spoločnosťou a sám ich neurčuje.

Pri posudzovaní a analýze vybranej leasingovej spoločnosti by však mal brať zreteľ na niekoľko skutočností, nevynechajúc ani fakt, ako je formulovaná prvá splátka. Môže ísť o

1. platbu zálohy na kúpu vopred - akontáciu. V tomto prípade nájomca akontáciu zahrnie do nákladov formou odpisov, resp. jednorazovo po skončení doby trvania leasingu. Takisto môže ísť o

2. prvú zvýšenú splátku - zálohu na nájomné. Nájomca zahrnie túto zvýšenú splátku do nákladov a časovo ju rozlišuje ako splátku po dobu trvania leasingovej operácie.

Výška akontácie či prvej zvýšenej splátky sa všeobecne stanoví

1. do 30% z obstarávacej ceny - v tomto prípade ide pravdepodobne o garanciu, ktorou sa leasingová spoločnosť zabezpečuje, že dané zariadenie bude nájomcom skutočne odobraté,

2. nad 30% z obstarávacej ceny - v takomto prípade leasingová spoločnosť obyčajne nemá dostatok finančných zdrojov a získané prostriedky chce použiť ako dlhodobý depozit, z ktorého úrokov by vykrývala relatívne nízky leasingový koeficient.

Veľmi častým rozhodovacím kritériom je u nájomcu výber podľa ponúkanej výšky leasingového koeficientu. Leasingový koeficient je číslo, ktoré vyjadruje navýšenie leasingu, t.j. číslo, ktorým vynásobíme obstarávaciu cenu. Najnižší leasingový koeficient je pochopiteľne 1 a to v prípade, keď sa obstarávacia cena predmetu leasingu rovná súčtu leasingových splátok a zostatkovej hodnoty. Leasingové spoločnosti môžu stanoviť leasingový koeficient v tejto výške v dvoch základných prípadoch:

1. obstarávacia cena predmetu leasingu bola znížená výrobcom, pretože ten uvádza na trh nový výrobok. Z marketingového hľadiska ide o takzvané prienikové stanovenie ceny. Jedná sa v podstate o reklamný ťah a dohodu medzi výrobcom a leasingovou spoločnosťou.
2. Leasingová spoločnosť takisto uvedie leasingový koeficient 1 v prípade, keď záujemca uhradí formou zálohy, akontácie alebo zvýšenej splátky vysokú hodnotu obstarávacej ceny, zvyčajne od 70% vyššie. Týmto spôsobom nájomca vopred úveruje leasingovú spoločnosť, ktorá uvedenú sumu uloží ako depozit a úrokom z neho kryje leasingovú maržu a zisk.

Seriózne leasingové spoločnosti ponúkajú sprostredkovanie poistenia predmetu leasingu. Záujemca o leasing by mal preto zvážiť a porovnať podmienky poistenia s ostatnými konkurenčnými ponukami na poistnom trhu. V prípade, že leasingová spoločnosť poskytuje poradenské a ďalšie sprievodné služby alebo zaplatí clo, je potrebné zvažovať ich vyradenie z leasingového splátkového kalendára a účtovať o nich ako o riadnych platbách za tieto služby. Ak sú totiž zaradené medzi leasingové splátky, ktoré sú násobené leasingovým koeficientom, môže sa stať, že v dlhodobom horizonte za ne nájomca takto zaplatí väčšiu sumu, ako keby ich platil samostatne a riadne o nich účtoval.

Je potrebné zaistiť spôsob uplatnenia predkupného práva na predmet leasingu. Uvedené predkupné právo by malo byť zakotvené v zmluvných podmienkach. Druhou otázkou je výška kúpnej zostatkovej ceny predmetu leasingu. Seriózne leasingové spoločnosti stanovujú zostatkovú predajnú cenu viac-menej ako symbolickú cenu, ktorá by mala kryť náklady spojené s vystavením faktúry a s prevodom predmetu leasingu na nájomcu. V prípade, že je predajná cena predmetu leasingu nižšia ako 20 000 Sk, zahrnie si ju leasingový nájomca jednorazovo do nákladov. Ak je uvedená suma vyššia, potom musí uvedenú kúpnu cenu leasingový nájomca odpisovať.

Je pochopiteľné, že klienta najviac zaujímajú ekonomické aspekty leasingu, ktoré jednotlivé leasingové spoločnosti ponúkajú v istých odlišnostiach. Po zvážení všetkých alternatív a výbere vhodného dodávateľa predmetu leasingu klient uzatvára s leasingovou spoločnosťou leasingovú zmluvu.

Finančný leasing je v Slovenskej republike klasifikovaný ako prenájom s právom kúpy prenajatej veci. Konkrétna špecifikácia sa nachádza v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov prostredníctvom zmluvy o kúpe prenajatej veci ( §§ 489 až 496), vzťahujú sa naň taktiež ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( §§ 663 až 670) a tiež zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov upravuje finančný leasing prostredníctvom zmluvy o kúpe prenajatej veci v zmysle §§ 489 až 496 tohto zákona. V § 489 Obchodného zákonníka je ustanovené: "Zmluvou o kúpe prenajatej veci si zmluvné strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzatvorení, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Táto zmluva musí mať písomnú formu."

Finančný leasing predstavuje z právneho hľadiska v zásade nevypovedateľnú obchodnú transakciu, v priebehu ktorej nájomca užíva počas dohodnutej doby za úplatu hmotný alebo nehmotný majetok leasingovej spoločnosti a disponuje možnosťou práva kúpy tohto majetku. Účelom je umožniť nájomcovi, aby vec určenú na podnikanie, ktorú si prenajal, mohol užívať bez toho, aby musel zaplatiť jej plnú cenu ako pri kúpnej zmluve. Po uplynutí doby prenájmu, prípadne v jeho priebehu má nájomca právo, aby svojím jednostranným právnym úkonom premenil zmluvu o prenájme na kúpnu zmluvu. Práve zmluvou o kúpe prenajatej veci sa zmluvné strany dohodnú, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí v priebehu platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Zákon vyžaduje pri tejto zmluve písomnú formu. Nezastupiteľným a nosným právnym momentom je oznámenie nájomcu o uplatnení práva kúpy prenajatej veci. Je to jednostranná možnosť nájomcu pretransformovať túto zmluvu na kúpnu zmluvu. Toto oznámenie musí mať takisto písomnú formu a musí byť doručené zmluvnej strane včas v súlade so zmluvou. Dôsledkom doručenia oznámenia je zmena zmluvy o kúpe prenajatej veci na kúpnu zmluvu. Doručením je oznámenie aj účinné. Nájomca ako oprávnená strana má postavenie kupujúceho a prenajímateľ má postavenie predávajúceho. Vlastnícke právo k predmetu nájmu prechádza podľa povahy veci. V prípade hnuteľnej veci nemožno uvažovať s faktickým odovzdaním veci ako základným spôsobom prevodu vlastníctva podľa kúpnej