Niekoľko miliárd musia zaplatiť aj Česi

Reštrukturalizáciu a ozdravenie ČSOB začala ešte federálna vláda. Zobrala na seba aktíva a pasíva, ktoré banka spravovala pre štát. Išlo o rôzne úvery, či už tovarové alebo finančné, pre iné "spriatelené" socialistické štáty a o mnohých z nich sa vopred vedelo, že sa nesplatia. Tieto pohľadávky sa po rozpade federácie rozdelili medzi Česko a Slovensko v pomere 2 : 1.

Nenahraditeľná úloha

Prípad pohľadávky ČSOB voči Slovenskej inkasnej vznikol po rozdelení česko-slovenskej federácie v roku 1993. Išlo o druhú fázu ozdravenia banky, ktorá ju mala pripraviť na privatizáciu. ČSOB bola - podobne ako ostatné banky - podkapitalizovaná a mala veľa zlých aktív, najmä úverov a záruk. Bola však jedinou bankou, ktorá zabezpečovala zahraničný platobný styk. "Prípadné finančné ťažkosti by mali výrazne negatívny vplyv na oba štáty, nielen finančný, ale najmä z pohľadu ohrozenia ich dôveryhodnosti a schopnosti získavať úvery na medzinárodných trhoch," uvádza vláda vo svojom materiáli z roku 1993.

Slovensko nemalo dostatok devízových zdrojov a neoplývali nimi ani podniky dovážajúce strategické suroviny. "Ak by bola ČSOB v tom čase padla, tak by Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou ostalo bez ropy a bez plynu, pretože by nemal kto platiť dolárové výdavky," hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva financií Rudolf Autner. Úloha ČSOB bola podľa neho v tom čase nenahraditeľná. Banka buď mala alebo mohla zohnať devízy vďaka tomu, že ju zahraničie v tom čase ako jedinú banku akceptovalo v medzinárodnom platobnom styku.

Česi platili, Slováci nie

Preto sa oba štáty rozhodli pokračovať v ozdravovaní banky. Vtedajšia prvá Mečiarova vláda zriadila pracovnú skupinu pre druhú fázu reštrukturalizácie. Boli v nej vtedajší podpredsedovia vlády Sergej Kozlík a Jozef Prokeš, ministri financií Július Tóth, poľnohospodárstva Peter Baco, hospodárstva Ján Ducký a guvernér NBS Vladimír Masár. Pracovná skupina splnomocnila Tótha, aby s ČSOB a českým ministerstvom financií podpísal zmluvu o konsolidácii banky. Urobil tak koncom decembra 1993. Súhlasila s ňou aj NBS. Na základe tejto zmluvy vznikla Česká inkasná a Slovenská inkasná. Tá prebrala na seba asi štvrtinu nelikvidných aktív banky zhruba za 10 miliárd korún. Tri štvrtiny prešli na Českú inkasnú.

Za postúpené aktíva zaplatili obe inkasné jednotky peniazmi, ktoré si požičali od samotnej banky. Úverovú zmlu...

Celý článok si môžete prečítať tu »».