Vláda nechcela zahraničných investorov a kupónku
Pridajte názor25. 1. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali dodnes. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Len čo vláda 20. januára pred desiatimi rokmi získala dôveru, obnovila sa diskusia o privatizácii. Podnikatelia združení v jedinom zamestnávateľskom zväze - Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení - očakávali od vlády účasť na privatizácii. Dočkali sa jej nielen v politických vyhláseniach, ale aj v skutočnosti a mohli na nej participovať.
Podľa programového vyhlásenia privatizáciou sa mala podporiť domáca podnikateľská vrstva a do splátok sa mali započítavať investície. Pri rozhodovaní o nadobúdateľovi nebola rozhodujúca kúpna cena, ale "precízne formulovaný a zdôvodnený podnikateľský zámer". Veľké priemyselné spoločnosti sa privatizovali väčšinou zamestnaneckými akciovkami, ktoré takmer vždy ovládal vrcholný manažment.
Zahraničnému kapitálu vláda odporúčala vstup do spoločných podnikov, tak, aby sa modernizovala výrobná základňa a investovalo sa do nových technológií. Kde to nebolo treba, bol vlastne vstup zahraničného kapitálu zbytočný. Ilustroval to príhovor premiéra Vladimíra Mečiara na stretnutí s priemyselníkmi v Šoporni: "Je nutné, aby Slovenská republika starostlivo posúdila, ktorý vstup (kapitálu) je efektívny, či je vhodné, aby vstupovali zahraničné peniaze tam, kde máme domácu surovinu a vlastnú pracovnú silu a technológiu, alebo tam, kde to chýba."
Hľadali sa chyby kupónovej metódy
Podľa programového vyhlásenia mala kupónová privatizácia pokračovať bez zbytočného odkladu po prehodnotení ponuky. Na rozdiel od prvej vlny sa majoritné podiely mali dostať do rúk strategickým investorom, ktorí pristúpia na podmienky dlhodobého rozvoja.
Poslanec Michal Baránik (HZDS) žiadal zníženie podielu kupónovej privatizácie, lebo podľa neho "bráni racionálne regulovanej ekonomike". Jej odporcovia dokonca tvrdili, že kupónová metóda bude mať na svedomí rast inflácie, lebo noví majitelia akcií z kupónky ich budú chcieť rýchlo predať. "Je smutné, že po piatich rokoch transformácie sa vraciame k úvahám o zmysle kupónovej privatizácie. Reči, že fondy spôsobujú infláciu, sú scestné, skôr sa treba zamyslieť nad tým, či neurobil viac škôd ten, kto spomalil celý proces transformácie ekonomiky v SR," reagoval vtedy už bývalý podpredseda vlády Jozef Kučerák.
Podľa pôvodných zámerov Moravčíkovej vlády by sa cez kupónku privatizovali podiely v energetike. V tom prípade by vošiel do kupónovej privatizácie majetok za 80 miliárd korún. Dohadom o uplatnení kupónovej metódy v júni 1995 urobil koniec premiér Mečiar, keď vyhlásil zrušenie dru...