EK: SR robí dobrý pokrok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti

Brusel 27. januára (TASR) – Slovensko robí dobrý pokrok v napĺňaní strednodobej ekonomickej stratégie EÚ, ktorej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť únie.

Zo štyroch hlavných oblastí podľa dnes zverejnenej správy Európskej komisie (EK) SR v troch dosiahla dobrý pokrok, slabšie sú výsledky len v oblasti zlepšovania podmienok pre rast produktivity práce.

Reforma vzdelávacieho systému je v začiatkoch, pokrok v oblasti vedy, výskumu, inovácií a prenosu znalostí je obmedzený, napriek výraznému prílevu priamych zahraničných investícií.

Vláda SR však už schválila stratégiu, ktorou chce urýchliť prechod na spoločnosť založenú na vedomostiach. Rozširuje sa tiež používanie informačných technológií, všíma si komisia.

Lepšie hodnotenie sa ušlo Slovensku v ostatných troch oblastiach. Komisia je spokojná s dobrým pokrokom pri znižovaní rozpočtového deficitu, ktoré prebieha v súlade s konvergenčným plánom. Podarilo sa uskutočniť prísne opatrenia, vrátane dôchodkovej reformy, reforiem zdravotníctva a ďalšieho zoštíhľovania štátnej správy.

Komisia vidí možnosť ešte urýchliť znižovanie deficitu a vyzýva slovenské úrady, aby využili príležitosti, ktoré môže priniesť vyšší ako očakávaný rast.

Dobrý pokrok robí Slovensko aj pri riešení hlboko zakorenených štrukturálnych problémov na trhu práce, hoci nezamestnanosť ostáva vysoká počas prebiehajúcej reštrukturalizácie.

EK si všíma okrem iného úsilie pri odstraňovaní prekážok pre regionálnu mobilitu pracovnej sily zlepšovaním dopravnej infraštruktúry a možností bývania, opatrenia s cieľom vytvoriť dodatočný dopyt po práci, väčšiu pružnosť pri stanovovaní miezd.

Dobrý pokrok vidí EK aj pri zlepšovaní podnikateľského prostredia na Slovensku. Zlepšil sa legislatívny rámec, správa si všíma najmä nový zákon o bankrote a reformu daňového systému. Problémom však naďalej ostáva vynucovanie legislatívy, upozorňuje komisia v jednom z dokumentov, ktoré dnes zverejnila pred budúcotýždňovým návrhom na prehodnotenie tzv. lisabonskej stratégie.

SOCIÁLNA OBLASŤ

Horšie vyznieva Slovensko v inej správe venovanej zamestnanosti a sociálnej ochrane. Celková miera zamestnanosti na Slovensku je 57,7 %, čo je pod priemerom EÚ. Mimoriadne nízka ostáva miera zamestnanosti starších ľudí (24,6 %) a najmä starších žien (11,2 %), všíma si EK.

Hoci celková Nezamestnanosť pomaly klesá, dlhodobá nezamestnanosť (11,1 %) a nezamestnanosť mladých vo veku 25 rokov (33,8 %) ostáva veľmi vysoká.

Riziko chudoby na úrovni 21 % je najvyššie v EÚ a 13 % populácie má príjem nižší ako 40 % z národnej hranice chudoby.

Výdavky na sociálnu ochranu klesajú a v roku 2001 dosiahli 19,1 %, čo je hlboko pod priemerom EÚ (27 %).

Komisia si všíma národnú stratégiu zamestnanosti založenú na tvorbe pracovných miest, motivácii pracovať a odrádzaní od sociálnych dávok. Motivačný prvok nachádza EK aj v systéme sociálnej podpory. Chcela by však vidieť komplexnejší prístup k boju proti sociálnemu vylúčeniu.

Za hlavné výzvy pre Slovensko komisia označuje podrobné sledovanie dôsledkov nedávnych reforiem sociálneho systému, silnejšie zapojenie sociálnych partnerov a chudobných, riešenie nedostatku bytov a boj proti problému bezdomovcov, sledovanie a hodnotenie toho, ako sa darí uplatňovať programy na riešenie rómskej problematiky, zvýšenie zamestnanosti starších ľudí, najmä starších žien, zabezpečenie dostatočných zdrojov na primerané dôchodky.

(spravodajca TASR Robert Sermek) pop