Migrácia: Hrozba alebo východisko?
Pridajte názor28. 1. 2005 - Z akademického prostredia počuť varovné hlasy o úniku mozgov, z lekárskeho o odchode mnohých zamestnancov do Čiech či Veľkej Británie, z obcí s vyššou nezamestnanosťou o odsťahovaní celých skupín, prevažne mladých ľudí za prácou na Západ. Sme teda svedkami začiatku ďalšej vlny masového vysťahovalectva, z ktorej vyrastie x-tá generácia zahraničných Slovákov?
Je známe, že v období od 80. rokov 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny sa zo Slovenska vysťahovali desaťtisíce ľudí, hoci ich pôvodným úmyslom nebolo usadiť sa v cudzine natrvalo. Demograf Ján Svetoň v štúdii o migračných pohyboch uvádza, že sa zo Slovenska v rokoch 1901 až 1910 vysťahovalo 330-tisíc osôb a asi 130-tisíc sa vrátilo. Mnohí teda zámer zmenili a postupne sa integrovali do spoločnosti v novej vlasti. K druhej vlne došlo v medzivojnovom období aj napriek tomu, že v tomto čase už hlavná cieľová krajina - USA - začala zavádzať prísnejšie kvóty. Počas druhej svetovej vojny došlo ku genocídnemu vysťahovaniu židovskej a rómskej menšiny. Po vojne k nútenému transferu maďarskej menšiny. K ďalším emigračným vlnám došlo po roku 1945, 1948 a neskôr 1968.
Odchádza tretina absolventov
Inou skupinou sú ľudia s vyšším vzdelaním. "Podľa našich odhadov ročne odíde za prácou a štúdiom okolo 7 500 ľudí, čo je zhruba tretina absolventov vysokých škôl. Nie sú to však len čerství absolventi, ale aj ľudia, ktorí niekoľko rokov na Slovensku pracovali." Štúdia OECD upozorňuje, že spomedzi všetkých zahraničných doktorandov študujúcich v USA sa do vlasti vráti len štvrtina. Niektoré západné krajiny - napríklad Nemecko a Veľká Británia - pozorne skúmajú situáciu na domácom trhu práce a prispôsobujú tomu imigračnú politiku. Jej výsledkom je zvýhodňovanie istých profesionálnych skupín, napríklad počítačových expertov alebo lekárov prostredníctvom zelených kariet či špeciálnych programov.
Únik mozgov