RETRO: Vláda cez dobré vzťahy s NBS chcela rozvoj ekonomiky založiť na pôžičkách
Pridajte názor1. 2. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali dodnes. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Vláda si zaumienila rozhýbať celú ekonomiku, zdalo by sa, že na to má páky, keďže väčšina firiem bola pred privatizáciou.
Podľa programového vyhlásenia úlohou vlády bolo "dynamizovať hospodársky rozvoj na báze efektov investičných aktivít". Preto sa mala vytvoriť proinvestičná klíma a zintenzívniť ozdravné a reštrukturalizačné procesy podnikov. Až na konci svojho mandátu sa vláda odhodlala na priame zásahy do podnikov, až vtedy spustila revitalizáciu.
Na začiatku založila dynamizáciu na verejných projektoch, išlo predovšetkým o výstavbu diaľnic. Na ne potrebovala veľa financií a súčasne si uvedomovala nebezpečenstvo inflácie. Keďže centrálna banka, stráži rast peňazí v ekonomike, preto vláda deklarovala v programovom vyhlásení zlepšenie vzťahov s Národnou bankou Slovenska. Popritom doznievali hlasy ekonómov blízkych vláde, ktorí tvrdili, že je možné vytvoriť oddelený peňažný okruh, ktorým by sa financovali verejné projekty a NBS by ho pritom tolerovala.
Od NBS sa tiež očakávalo, že pristúpi na priaznivejšie podmienky úročenia štátneho dlhu, hoci banka vtedy presadzovala jeho prefinancovanie na trhovom princípe, cez štátne cenné papiere. Hovorilo sa o mimorozpočtových zdrojoch. Vo Fonde národného majetku peniaze neboli a v dôsledku privatizácie domácimi nadobúdateľmi ani nemali byť. Preto sa štátne zdroje doplnili o zahraničné pôžičky garantované štátom. Zobral si ich Fond cestnej dopravy či Vodohospodárska výstavba. Tak sa darilo opticky udržiavať deficit štátneho rozpočtu na nízkej hodnote.
Makroekonomické východiská boli dobré