Medzinárodná korupcia a trestná zodpovednosť

Vzhľadom na 90-percentný podiel týchto krajín na svetových priamych zahraničných investíciách a vyše 70-percentný podiel na svetovom obchode sa oprávnene očakávalo, že uplatňovanie konvencie v praxi prinesie podstatné zníženie korupcie v medzinárodných transakciách. Viac než štyri roky po nadobudnutí platnosti konvencie však Transparency International pripísala OECD leví podiel na nesplnení týchto očakávaní a vo svojej Global Corruption Report z roku 2003 kritizovala vlády OECD za nedostatok politickej vôle na stíhanie veľkých korupčných prípadov.

Sprísnenie zákonov

Ako odpoveď na kritiku verejnosti OECD v nasledujúcom období vyčleňuje zvýšené finančné prostriedky na aktivity svojej pracovnej skupiny, ktorá sa zaoberá monitorovaním konvencie. Súčasne zintenzívňuje hodnotenia členských krajín tak, že na začiatku roku 2005 už prešlo dvojfázovým hodnotením pätnásť signatárskych krajín. Kauzy medzinárodnej korupcie sa množia už nielen v tlači, ale zaoberajú sa nimi aj orgány činné v trestnom konaní. Niekoľkými súdnymi rozhodnutiami v prípadoch medzinárodnej korupcie, alebo aspoň prípadmi vo vysokom štádiu trestného stíhania, už disponuje takmer každá stredne veľká ekonomika OECD.

V dôsledku odporúčaní z prvej fázy hodnotení v OECD došlo k sprísneniu zákonov u mnohých signatárov konvencie. Samotná Transparency International v najnovšom hodnotení volí menej kritický tón na znak uznania pozitívneho obratu a toho, že krajiny pristupujú k stíhaniu medzinárodnej korupcie razantnejšie.

Opatrenia

Na otázku, či je rozsah korupcie menší, nie je ľahké odpovedať. Sprísnené represívne opatrenia pôsobia na strane postihu i prevencie. Prevencia by sa mala stať účinnejšou aj sústredeným pôsobením viacerých, nielen trestnoprávnych opatrení.

Napríklad legislatívna reforma nie je vôbec jediným prostriedkom na zvyšovanie transparentnosti prostredia. Samotné nadnárodné spoločnosti sa usilujú o väčšiu transparentnosť, vyššie právne povedomie a morálnu integritu. Prostriedkom zvýšenia integrity konania veľkých spoločností sú dobrovoľné kódexy zodpovedného spoločenského správania firiem, ktoré sa často opierajú o uznávané medzinárodné štandardy. Ich inflácia v posledných rokoch je často len odrazom módnej vlny záujmu na burze kótovaných spoločností prezentovať investorom firmu ako spoločensky a environmentálne zodpovednú.

Čoraz väčší počet spoločností však ide ďaleko za hranice formálneho prijatia firemného kódexu CSR. Zodpovedné správanie sa firiem ako dobrých "firemných občanov" sa stáva nedeliteľnou súčasťou postupov a procesov vo veľkých i v menších podnikateľských subjektoch. Dodržiavanie uznávaných medzinárodných štandardov vnímajú firmy ako kľúčový prvok svojho dlhodobo udržateľného rozvoja. Pokiaľ ide o korupciu, firmy si uvedomujú, že filozofia nepodplácania má zdravý ekonomický základ a uprednostňujú ju pred agresívnou filozofiou úspechu za každú cenu. Podobne aj prieskumy medzi nadnárodnými spoločnosťami poukazujú na fakt, že ich ochota podplácať sa od roku 1999 znižuje.

Legislatívne a iné nedostatky

Zvýšeniu právneho povedomia potom pomáhajú nielen informačné kampane vlád spojené s prijímaním sprísnenej legislatívy, ale aj kampane priamo zamerané na zvyšovanie povedomia o trestnosti podplácania verejných činiteľov.

OECD vidí v informačných kampaniach orientovaných na podnikateľov veľmi významný prostriedok podpory a stimulácie podnikateľského prostredia dodržiavať zákony. Samotné hodnotenie signatárov Konvencie OECD sa v druhej fáze zameriava predovšetkým na široko poňatú oblasť implementácie legislatívy. Súčasťou efektívnych štruktúr a aktivít zameraných na boj proti korupcii by malo byť napr. vytvorenie systému prijímania sťažností a občianskoprávnej a pracovnoprávnej ochrany osôb, ktoré prípady korupcie oznámia. Aplikácia zákonov v konkrétnej praxi by mala byť sprevádzaná uplatňovaním širokých programov dobrovoľného boja proti korupcii.

Hĺbkové hodnotenia signatárskych krajín navyše v druhej fáze naplno odhaľujú nedostatky legislatívneho rámca, ako aj tých systémov boja proti korupcii, ktoré v praxi neprinášajú žiadny pokrok. Napríklad v poslednom hodnotení pracovná skupina odporúča Japonsku ako prioritu prehodnotiť spôsoby vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov podplácania, ako aj uplatňovanie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb.

Nekompromisné hodnotenia

V druhej fáze previerok sa postup OECD proti krajinám s nedôsledným uplatňovaním konvencie postupne pritvrdzuje. Napríklad závery z previerky Japonska v prvej fáze len diplomaticky poukazovali na možné nedosta...

Celý článok si môžete prečítať tu »».