Tichí spoločníci BMG a Horizontu pred dverami, nový vlastník neznámy

Horizont Slovakia, a. s., a BMG Invest, s. r. o., včera dočasne uzavreli svoje pobočky. Pri väčšine z nich bol včera relatívny pokoj. Pred pobočkami kancelárií BMG Invest v Prešove ojedinele postávali ich klienti. Niektorí sa uspokojili s vysvetlením, ktoré bolo vyvesené na dverách, iní vyjadrovali obavy o svoje úspory. Napríklad starší manželia, ktorí chceli zhodnotiť svoje úspory, si prišli vyzdvihnúť peniaze. Práve dnes mali totiž termín splatnosti svojich úspor. O šťastí môžu hovoriť mladí manželia, ktorí tiež plánovali vložiť peniaze do BMG Invest. V piatok to nestihli a dnes už bola pobočka zatvorená. Aj situácia pred oboma nitrianskymi pobočkami BMG Invest bola včera v dopoludňajších hodinách pokojná. Popoludní sa však začali zhromažďovať prvé skupinky rozhorčených klientov, ktorí diskutovali o ozname vylepenom na dverách a vyjadrovali nespokojnosť. V Nitre bola včera zatvorená aj pobočka stávkovej kancelárie Gól, ktorá patrí do skupiny Horizont Slovakia a sídli v tých istých priestoroch ako BMG. Invest.

Aj pred prevádzkami a pobočkami BMG Invest v Košiciach sa včera od predpoludnia zhromažďovali tichí spoločníci spoločnosti, ktorí sa dožadovali konkrétnejších informácií o dostupnosti svojich vkladov. „Nepoučil som sa! Pred časom som prišiel o vklady v Nick Finance, teraz tu... Ale už som bol opatrnejší, výnosy z vkladu som si vyberal pravidelne každý mesiac, a tak som na nule,“ utešoval sa asi 40-ročný Košičan, ktorý chcel zostať v anonymite. Podľa dostupných informácií sa o aktivity BMG Investu začala zaujímať polícia. Hovorkyňa Krajského úradu PZ v Košiciach Jarmila Petrova však včera nedisponovala žiadnymi informáciami, novinárov odkazovala na Krajský úrad vyšetrovania v Košiciach. Podľa jeho sekretariátu informácie poskytuje len jeho riaditeľ, ktorý však v tom čase nebol v úrade.

Zatvorenie prevádzok spoločnosti BMG Invest údajne súvisí s rozhodnutím majiteľa Horizontu Slovakia, a. s., Vladimíra Fruniho, predať spoločnosť zahraničnému investorovi. Dôvodom má byť konkurenčný tlak istej skupiny podnikateľov, ktorá sa zaujíma o aktivity Horizontu Slovakia v súvislosti s jeho pôsobením v Rumunsku, kde spoločnosť od roku 2000 prevádzkuje stávkovú spoločnosť a v Anglicku, kde je Horizont prostredníctvom dcérskej spoločnosti Horizont Investment & Consulting takmer stopercentným vlastníkom firmy Marshall Bus Ltd. (UK) na výrobu autobusov značky Marshall v anglickom meste Cambridge. Záujem o podiel Horizontu Slovakia v spoločnostiach, ktoré ovládajú médiá, prejavil údajne Pavol Rusko.

Nevyplácajú kvôli auditu

Zaujímavé na celej udalosti okolo Horizontu a BMG je, že audit je dôvodom na zatvorenie pobočiek a pozastavenie plnenia záväzkov voči klientom, z ktorých mnohí vložili do týchto spoločností svoje celoživotné úspory. Na celej udalosti sú zarážajúce dve skutočnosti. Prečo si zahraničný investor, ktorý kúpil Horizont a BMG podľa hovorcu M. Roganského 31. januára, neoveril, v akom stave obe spoločnosti sú ešte predtým, ako ich kúpil. Štandardne sa audit robí pred kúpou spoločnosti, ako to bolo, napríklad, pri predaji väčšiny bánk, ktoré tiež prijímajú vklady od obyvateľstva. Druhou zarážajúcou skutočnosťou je, že počas auditu sa zastavilo plnenie záväzkov voči klientom. Len ťažko sa hľadá odpoveď na otázku, čo by sa stalo, keby počas auditu súvisiaceho s predajom Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., bolo prerušené dodávanie plynu klientom podniku alebo keby počas auditu napr. v Slovenskej sporiteľni zakázala banka disponovať klientom z účtami.

Správa o pripravovanom vstupe zahraničného investora do spoločnosti Horizont Slovakia, a. s., sa podľa analytika Slávie Capital Pavla Ondrisku javí ako podozrivá.

„Žiadny seriózny investor nebude vstupovať do spoločnosti takéhoto typu. Navyše, nie je dôvod, prečo by sa pri vykonávaní hĺbkového auditu (due diligence) mala zastaviť bežná činnosť,“ povedal P. Ondriska. Podľa Ondrisku je otázne, či činnosť nebankových subjektov vôbec možno nejako účinne zákonnom regulovať a kontrolovať. „Je to skôr problém osvety a nedostatočnej uvedomelosti ľudí,“ myslí si.

Nelicencované subjekty, ktoré zákon o cenných papieroch a investičných službách nazýva „vyhlasovateľmi verejnej ponuky majetkových hodnôt“, ponúkajú za vloženie peňažných prostriedkov do ich firiem „nereálne“ úroky až do výšky 40 % a niektoré z nich pritom označujú takúto transakciu za investíciu s „nulovým rizikom“. Vo finančnom svete platí pravidlo, že z vyšším očakávaným výnosom prichádza aj vyššia miera rizika, čo podľa Asociácie správcovských spoločností (ASS) pri nebankových subjektoch platí dvojnásobne. „Je to časovaná bomba, ktorá navonok budí dôveru,“ uvádza sa v analýze ASS. Paradoxné je, že napriek viacerým varovaniam predstaviteľov Národnej banky Slovenska i Ministerstva financií (MF) SR, že vklady do nebankových subjektov nie sú zo strany štátu ničím kryté, občania im zverujú čoraz viac peňazí. Zákony však neupravujú systém finančného odškodnenia pre ...

Celý článok si môžete prečítať tu.