RETRO: Obchody s Ruskom mali pomôcť podnikom
Pridajte názor22. 2. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré pretrvali dodnes. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Pri politickej podpore zahraničného obchodu sa na prvé miesto kládlo Rusko.
Táto veľká krajina bola v obchode už vtedy dosť decentralizovaná, preto sa presadzovali vzťahy s vybranými priemyselnými regiónmi. Ministerstvo hospodárstva uzavrelo vo februári dve dohody o obchodno-hospodárskej, vedecko-technickej a humanitnej spolupráci s administráciami v Orenburskej a Vladimirovskej oblasti. Neskôr pribudli ďalšie. V tejto dohode bola aj špecifikácia tovarov, nechceli ju však zverejniť. Počítalo sa v nej s barterovým systémom platieb alebo úhrady v dolároch. Vláda pri zdôvodňovaní spolupráce vytrvalo uvádzala potrebu vyrovnať pasívnu bilanciu s Ruskom, ktorá bola deficitná v dôsledku dovozu surovín. Vláda sa nevedela zbaviť idey, že obchodom s Ruskom udrží mnohé podniky bez toho, aby ich reštrukturalizovala.
Platby mali ísť cez Devín banku
Ako výsledok série dohôd s Ruskom zo začiatku februára vznikla slovensko-ruská letecká spoločnosť Fatra - Air. Jej majoritným vlastníkom sa stala púchovská lízingová spoločnosť Wili z Púchova, za ktorou stál Viliam Veteška. Z ruskej strany boli podielnikmi konštrukčná kancelária Jakovlev a dve ruské letecké spoločnosti. Mali sa využívať lietadlá JAK. Do prepravy však Fatra - Air nezasiahla. Lety neskôr rozbehli Slovenské aerolínie.
Pri rozpočte pomáhala NBS
