FAZ: Prezidenti Bush a Putin by mali venovať pozornosť aj hostiteľskej krajine

Brusel 23. februára (TASR) - V súvislosti s bratislavským summitom Bush-Putin renomovaný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung dnes uverejnil komentár, ktorý prinášame v plnom znení:

Budú mať George Bush a Vladimir Putin počas svojho stretnutia vôbec čas, aby sa bližšie pozreli na hostiteľskú krajinu? Oplatilo by sa im to obom. Pretože obidvaja by mohli vyvodiť poučenia pre svoju hospodársku politiku z pozoruhodného vzostupu Slovenska zo socialistického zaostávania k najlepším medzi reformátormi hospodárstva a medzi jedno z najpríťažlivejších investičných prostredí európskeho kontinentu.

Tak napríklad Slovensko už realizovalo prechod k modernému trojpilierovému dôchodkovému systému, zatiaľ čo americkí dôchodcovia sa budú aj naďalej stále spoliehať na zastarané repartičné konanie. Putin by sa mohol napríklad na Slovensku poučiť, ako sa dá vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie, v ktorom sa zahraniční a domáci investori môžu pohybovať bez strachu zo svojvôle štátu a nevypočítateľnej nenásytnosti.

Pre mnoho ľudí v Európe a Amerike síce zostáva Slovensko stále nepopísaným listom. Kto však hľadá vhodné miesto na investovanie, Slovenskú republiku pozná dobre. Kto sa sťažuje na vysoké dane vo svojej krajine, uvádza Slovensko ako žiarivý príklad toho, ako sa to dá robiť lepšie. Kto túži po politikoch s víziami, ktorí ich vedia aj presadzovať, sa takisto pozerá na Slovensko. Tam sa okolo ctižiadostivého a prezieravého ministra Ivana Mikloša sústredila skupina mladých odborníkov, väčšinou vzdelaných v zahraničí, ktorí posunuli svoju krajinu dopredu a ktorí chcú odstrániť veľkú priepasť v príjmoch v porovnaní so starými krajinami EÚ.

Írsko je veľkým príkladom Slovenska. Rovnako ako malá ostrovná republika, ktorá sa v priebehu 10 rokov rozsiahlymi a dôslednými štrukturálnymi reformami vypracovala z chudobinca EÚ na raj blahobytu, závidený z mnohých strán, aj Slovensko sa chce zmeniť zo škaredého káčatka na krásnu labuť. Slovensko má však viac naponáhlo ako Írsko. Kým Íri po svojom vstupe do EÚ v roku 1973 potrebovali viac ako dekádu na to, aby sa oslobodili od predstavy, že vstup do EÚ neprináša automaticky blahobyt, ale poskytuje len šancu naň, Slováci začali s reformami ešte pred vstupom do EÚ v máji 2004. Mladí reformátori sa neuspokojili s radikálnou daňovou reformou, ale zreformovali dôležité hospodárske inštitúcie. Dobre vedeli, že iba súbor dobre skoordinovaných a previazaných reforiem zaručí všetkým trvalý rast, viac zamestnanosti a zvýšený blahobyt.

Vysoké prírastky hospodárskeho rastu, ale predovšetkým pôsobivý prílev zahraničných investícií sú zrejme najlepším potvrdením toho, že Slovensko nabralo správny kurz. Mikloš a jeho spolupracovníci chcú však viac. Uvedomujú si, že skutočným jadrom pokračujúceho írskeho úspechu sú vysoké investície do výchovy a vzdelania, ako aj vedomá podpora výskumu a vývoja. Nastavujú teraz Slovensko na spoločnosť, v ktorej sa bude uplatňovať poznanie. Mikloš nevidí voči tejto voľbe nijakú alternatívu. Už v samotnom Slovensku s nízkymi mzdami pozorovať signály, že lacná masová výroba sa odsťahuje do ešte lacnejších východných krajín. So Stratégiou rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 sa má využiť kreatívny potenciál slovenského hospodárstva. Pracovné sily v SR majú byť v každom čase schopné produkovať poznatky a uplatňovať ich v praxi. Napokon sa má podariť vytvorenie puncu "Slovensko". Dovnútra a navonok by malo ísť o výborne vzdelaných kreatívnych ľudí, ktorí vyrábajú inovatívne a technicky vysoko hodnotné produkty a na rovnakej úrovni poskytujú aj služby.

Táto stratégia, ktorou chce Slovensko svojím podielom prispieť k tomu, aby sa EÚ zmenila na "najdynamickejší a v konkurencii najschopnejší región sveta", presviedča svojou jednoduchou jasnou štruktúrou. Na rozdiel od mnohých cieľov preťaženej Lisabonskej stratégie EÚ má tento dokument len štyri kľúčové oblasti: výchovu, informačnú spoločnosť, podnikateľské prostredie, výskum a vývoj. Okrem toho majú byť vypracované podrobné akčné plány. Pôsobivé pritom je to, že väčšina obyvateľov považuje stratégiu vlády SR za správnu a je pripravené pripojiť sa k dobrodružstvu.

Ak predsa len zostávajú pochybnosti, či reformy svojou veľkou rýchlosťou neprekročili medze, pramenia len zo súčasného stavu slovenskej spoločnosti. Slovensko nie je nijakou mestskou modernou spoločnosťou; zostáva pomerne chudobné, vidiecke zameraním a myslením. Okrem toho je bez skutočných elít, lebo mnohí mladí dobre vzdelaní ľudia aj z čias socializmu, aj Mečiarovej éry, sa vysťahovali. Urbanisticky na úrovni, modernou, otvorenou svetu a blahobytnou je len Bratislava. V odľahlých východných oblastiach je pri miere nezamestnanosti 30 % veľká bieda. S týmito ľuďmi nie je skok do spoločnosti poznania nemožný. Tu sa musia najprv vytvoriť mentálne a hospodárske predpoklady pre dlhodobé prekonávanie chudoby. Na to treba čas a vyžaduje si to trpezlivú budovateľskú prácu. Čím viac bude vláda popritom investovať do škôl, univerzít a výskumných zariadení, tým lepšie. Spoločnosť poznatkov je zrejme ešte hudbou budúcnosti, vysoko kvalitné vzdelávacie systémy sú však predsa len dobrým štartom.