Slováci a depresia: Mýtus alebo skutočnosť?
Pridajte názor25. 2. 2005 - Pomáhať si pri charakterizovaní čŕt toho-ktorého spoločenstva, etnika či národa zovšeobecňujúcimi postrehmi a uchyľovať sa k tvrdeniam typu, že napríklad Taliani sú veselší ako Slováci, je nielen opovážlivé, ale aj značne zavádzajúce. Na druhej strane sa však každý z nás môže presvedčiť o tom, že obyvatelia Slovenska si zriedkakedy pochvaľujú, že majú dobrú náladu či pocit úspešnosti.
Nejedného zahraničného návštevníka Slovenska udivuje, že hoci je tu krajina krásna, podnebie príjemné a Slováci si nežijú najhoršie, predsa sa u nich často prejavujú sklony k pesimizmu a depresívnym náladám.
Pomáhať si pri charakterizovaní čŕt toho-ktorého spoločenstva, etnika či národa zovšeobecňujúcimi postrehmi a uchyľovať sa k tvrdeniam typu, že napríklad Taliani sú veselší ako Slováci, je nielen opovážlivé, ale aj značne zavádzajúce. Na druhej strane sa však každý z nás môže presvedčiť o tom, že obyvatelia Slovenska si zriedkakedy pochvaľujú, že majú dobrú náladu či pocit úspešnosti. Ako keby nemať sa dobre, nebyť spokojný bolo súčasťou akejsi miestnej konvencie, tradície, folklóru. Ako keby dobré zdravie a blahobytný život boli čímsi kacírskym, čímsi, čo sa musí za každých okolností skrývať, potláčať, tabuizovať. Podľa Tiziany D´Amico, talianskej slovakistky študujúcej na Slovensku, Slováci sú skôr neveselí než depresívni a radi uveria tomu, že sú osudom trestanými chudákmi, ktorí sa však v konečnom dôsledku, a to si priznávajú aj sami, nemajú až tak zle.
Cítia sa teda príslušníci podtatranského národa väčšinou naozaj pod psa, trpia depresiami väčšmi než iné národy, alebo ponosami vyjadrujú len pocit komfortu? Či už platí jedno alebo druhé, zrejme nestačí konštatovať, že za všetko môže príslovečný slovenský nedostatok sebavedomia. Aj narušená sebadôvera má svoje príčiny.
Nie je to také zlé
Projekt EPID sa zame...