Slovenská ekonomika rástla vlani najrýchlejšie v rámci stredoeurópskeho regiónu

Bratislava 10. marca (TASR) - Ekonomika Slovenska rástla v minulom roku najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín stredoeurópskeho regiónu. Objem hrubého domáceho produktu (HDP) SR sa medziročne reálne zvýšil o 5,5 %. S tesným odstupom nasledovalo Poľsko s 5,4 %, česká a maďarská ekonomika vzrástla zhodne o 4,0 %.

"Reálne sa HDP v roku 2004 zvýšil o 5,5 %, čo predstavuje najvyššie tempo ekonomického rastu na Slovensku za posledných sedem rokov a zároveň ho radí na špičku v regióne Višegrádskej štvorky," zhodnotil analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Z hľadiska štruktúry HDP pritom došlo v roku 2004 v porovnaní s predchádzajúcim rokom k výraznému posunu od rastu podporeného výlučne priaznivým výsledkom zahraničného obchodu k rastu podporenému spotrebou a tvorbou investícií. "Spotreba domácností sa zvýšila reálne o 3,5 %, pričom jej príspevok k celkovému rastu ekonomiky bol v porovnaní s rokom 2003 desaťnásobne vyšší, hoci v porovnaní s rokom 2002 dosiahol zhruba polovicu. Tvorba hrubého fixného kapitálu prispela k celkovému rastu ekonomiky 3,3 %," spresnil Blaščák.

Mimoriadnym prekvapením bol 4. štvrťrok, kedy HDP aj napriek očakávanému poklesu tempa rastu dosiahol najvyšší 5,8-% nárast z celého minulého roka. Na vysokom raste HDP sa podieľala najmä stále rastúca konečná spotreba domácností, ktorá dosiahla najvyšší nárast za celý rok 2004, ale aj tvorba hrubého kapitálu. "To je dôsledok nielen rastúcich príjmov domácností a lepších pracovných príležitostí, ale hlavne dobre zrealizovaných reforiem, rastom stability ekonomiky a dobrého výhľadu do budúcnosti, čo obyvateľstvo motivuje k vysokej spotrebe," uviedol analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. "Stimulačný účinok na rast spotreby domácností malo aj niekoľkonásobné zníženie úrokových sadzieb centrálnej banky a širšia dostupnosť úverových zdrojov pre obyvateľstvo a domácnosti," doplnil Blaščák.

V štruktúre tvorby HDP je podľa Šmála pozitívnym ukazovateľom aj konečná spotreba verejnej správy, ktorá medziročne vzrástla len o 0,2 %. "To je prejavom úsporných opatrení a rozpočtových obmedzení aj v oblasti výdavkov štátnej správy," myslí si Šmál. Posledným ukazovateľom, ktorého vývoj sa však očakával, bolo rastúce saldo obchodnej bilancie. "V dôsledku toho bol príspevok exportu podstatne nižší ako počas minulých rokov, kedy HDP ťahal najmä export," dodal Šmál.

Domáci dopyt ostane podľa analytikov motorom slovenskej ekonomiky aj v tomto roku, avšak očakávajú, že rast HDP mierne spomalí. "V štruktúre HDP nepríde k zmene. Motorom rastu by mal zostať domáci dopyt. V rámci neho očakávame pokračovanie silného rastu spotreby domácností, ktorá ešte do väčšej miery podporí rýchlejší rast reálnych miezd," predpokladá analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Silnejšie by mali byť podľa nej tiež investície, a to vďaka pokračujúcemu prílevu priamych zahraničných investícií, výstavbe diaľničnej infraštruktúry a zníženiu úrokových sadzieb.