RETRO: Zaostrené na vidiecky život
Pridajte názor15. 3. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré pretrvali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Prioritou volebného obdobia sa malo stať pôdohospodárstvo.
Programové vyhlásenie vlády sľubovalo venovať zvýšenú pozornosť tiež konsolidácii vidieckeho života. Tento cieľ mali naplniť aj tradičné remeslá, regionálne služby a turizmus. Žiadalo sa hospodárne využívanie technologického a stavebného potenciálu, ako aj pôdy. Agrovýroba sa mala oživiť chovom oviec a hovädzieho dobytka. Podľa oficiálnych vyhlásení za perspektívnu sa považovala družstevná forma hospodárenia.
Minister pôdohospodárstva Peter Baco (HZDS) však v kuloároch upozorňoval na úskalia družstevnej demokracie, kde všetci členovia majú rovnaké hlasovacie právo bez ohľadu na výšku majetkového vkladu.
Družstevný sektor vtedy dominoval. Obrábal 62 percent pôdy, štát vlastnil 15 percent a zvyšok - 23 percent - fyzické osoby a obchodné spoločnosti. V roku 2003 sa podiel družstevného sektora znížil na 49 percent, obchodné spoločnosti obrábali 38 percent pôdy, fyzické osoby 12 percent a štát už iba necelé percento.
"Objem poľnohospodárskej výroby sa znížil na 60 percent úrovne roku 1989. Priblížil sa prah potravinovej bezpečnosti štátu, a preto sa poľnohospodárstvo stalo prioritou vo vládnom programe," kritizoval stav agrosektora v HN ekonóm Ladislav Klinko a vyzval napraviť chyby, ktoré podľa neho urobila šoková a reštriktívna politika za bývalej federácie.
Produkcia niektorých plodín, najmä zemiakov a cukrovej repy, nestačila. Po skončení cukrovarníckej kampane sa zistilo, že treba doviezť 50-tisíc ton cukru. Fungovalo vtedy osem cukrovarov - dnes tri, a cukru máme stále prebytok.
Vo vládnom programe sa deklarovalo "zabezpečenie trhu potravín v kvalite, sortimente a cenovej dostupnosti prednostne z domácej produkcie". Mali sa využívať ochranárske netarifné opatrenia. Podľa analýzy Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva kilo bravčového pliecka by mohlo zlacnieť zo 129 Sk za kilogram na 122 Sk a krkovičky zo 108 na 100 korún, ak by sa lepšie využili výrobné kapacity spracovateľov mäsa. Vtedy bola na potraviny šesťpercentná daň z pridanej hodnoty. Výdavky ľudí za potraviny dosahovali v priemere 38 percent, dnes je to 25 percent.
Zahraničné reťazce, na rozdiel od Českej republiky, sa na Slovensko neodvažovali vstúpiť práve kvôli ochranárskej dovozovej politike. Teraz sú ceny mäsa v bežných mäsiarstvach zhruba rovnaké ako v roku 1995, avšak DPH je 19 percent, takže mäsozávodom a mäsiarom zostáva z predajnej ceny menej. Podľa Štatistického úradu SR sa ceny potravín v roku 1994 zvýšili o 16 percent, celkový index cien bol iba 14 percent.
Zbrojárskym podnikom malo pomôcť ...