O medicínskej kvalite sa doteraz veľa nehovorilo

Andrej Révay, prezident Slovenskej asociácie podnikových finančníkov

- Otázka morálky podnikania v zdravotníctve sa javí v dvoch rovinách. Jedna je finančná, o ktorej hovoríme teraz, keď hovoríme o ziskovosti a druhá je kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, resp. kvalita lekárov. Často dochádza k pochybeniu lekára a pritom keď sa má preukázať vina lekára, vždy je tam nejaká solidarita, a napokon sa mu vina nepreukáže. Bojíme sa povedať, že tam, kde je tá zdravotná starostlivosť nižšia, je aj nízka kvalita lekárov, aj nízka kvalita poskytovania služieb. Podnikateľské prostredie vyselektuje kvalitu služieb aj kvalitu lekárov, pretože čím viacej si človek zaplatí, tým kvalitnejšiu starostlivosť dostane. Zdá sa, že sa bojíme priamo povedať, či to, čo by malo byť poskytované pre širšiu vrstvu obyvateľov, či to bude dostatočná kvalita, či tam budú dostatočne kvalitní lekári.

Rudolf Zajac, minister zdravotníctva

- Toto presne som čakal, pretože to je jedno z kritérií, o ktorom sa málo doteraz hovorilo. Vy vôbec netušíte, či ten lekár, ktorý vás lieči, či vás lieči dobre alebo zle. Či je to šarlatán alebo špičkový odborník. Veľmi presne vnímate ako medicínsky neinformovaný laik tú servisnú časť, a to, či je personál vľúdny, či sa sestra usmieva, či vás nenechajú dlho čakať, či je čistá posteľ v nemocnici, teplá strava, príbory...

Pojem medicínskej kvality je trochu zložitejší, pretože klientela, ktorá prijíma túto starostlivosť, je úplne laická. Má veľké očakávania, ale súčasne aj veľké obavy, ale nevie to dobre posúdiť. Aby sme mohli vôbec zaviesť pojem kvalita zdravotnej starostlivosti, museli sme urobiť v zákonoch dva významné piliere. Prvý je definícia postupu legartis, to znamená definícia, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá spôsobom, ktorý vieme nazvať legartis, to je zákon o zdravotnej starostlivosti a je tam napísané úplne natvrdo, čo to znamená. Druhým sme určili poskytovateľom zavádzať systém kvality. Systém kvality je pomerne komplikovaný a práve Asociácia súkromných lekárov, Slovenská lekárska spoločnosť a iné zaviedli teraz parametre kvality, kde zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy nielen na základe ceny, ale aj na základe preukázanej kvality.

Tento pojem medicínskej kvality sa u nás používa veľmi promiskuitne. Keď Všeobecná zdravotná poisťovňa niekedy začiatkom roku 2004 sa odhodlala, že pôjde znižovať prebytočných poskytovateľov, že bude znižovať objednávky a použila systém kvality, ktorý ona mala, tak sa im to zrútilo. Ak nemáme urobený systém kvality, ak nemáme parametre kvality, medicínskej, nie servisnej, tak sa to veľmi ťažko robí.

Zriadili sme Úrad pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami, ktorý bude dohliadať aj nad poskytovanou medicínskou starostlivosťou. Jeho úlohou je kontrolovať, či bola poskytnutá legartis a kvalitne. V novele, ktorú sme pripravili, sme sa snažili, ale nevieme to zatiaľ napísať, spresniť pojem legartis.

Tak, ako je falošná solidárnosť u policajtov, u sudcov, existuje iste aj u lekárov. Ale to, čo nebýva u sudcov a policajtov, ale je to u zdravotníkov, je existujúca solidárnosť, respektíve strach pacientov. Na úrad môže podať podnet ktokoľvek. Problémom je, že zatiaľ sme len v plienkach aj s týmto úradom aj s kontrolou postupovania legartis, pretože nám chýba akási osobná statočnosť. Pacienti mi píšu každý deň. Pán minister, obvodný lekár vybral odo mňa 20 korún za predpísanie receptu, 200 korún za infúzie. Poviem im, dajte mi bloček, nemusia sa ani podpísať, ale boja sa. Pretože systém ešte nefunguje, alebo skoro vôbec nefunguje a dáva priestor aj korupcii. A korupcia je len to, že si dodatočnými neformálnymi úhradami zabezpečujete tú starostlivosť, ktorú by ste normálne mali dostať.

Keď sme sa za socializmu budili ráno s tým, kto mi zoženie tatramatku, kto mi zoženie bony, kto mi zoženie lego, ešte stále sa dnes budíme s tým, že keď mi niečo je, zavoláte a pýta...

Celý článok si môžete prečítať tu »».