Čia je zodpovednosť za pády nebankových spoločností

S poslancom NR SR za HZDS-ĽS Sergejom Kozlíkom

Peter Vavro

Dá sa vyvodzovať politická zodpovednosť za pády nebankových inštitúcií na Slovensku?

- Áno, dá sa o tom hovoriť.

Kto má byť však volaný na zodpovednosť za krach spoločnosti, ktorá sa nemusí zodpovedať žiadnemu kontrolnému orgánu?

- Je tu predsa vláda SR, ktorá prišla s programom precizovania zákonov o finančných trhoch. Vedeli, že existuje takýto problém a mali dostatok času ho riešiť. Pripraviť zákony, ktorými by sa riešil dohľad, dozor, prezentácia výsledkov a činnosti, nútená správa a pozastavenie činnosti týchto subjektov.

Je vôbec možné predvídať osud nebankových spoločností?

- Sú predvídateľné. My sme uvalili nútenú správu na niekoľko podielových fondov v dôsledku toho, že na základe sľubovaných výnosov prerastá činnosť týchto fondov do pyramídovej hry. Nesplniteľné sľuby financujú vkladmi ďalších vkladateľov, a raz sa ten systém musí zrútiť. Ak neexistujú dostatočné pravidlá pre činnosť nebankových subjektov, musí každému štátnemu úradníkovi bliknúť kontrolka.

Prečo majú niesť zodpovednosť politici a štátni úradníci, keď do nebankovej spoločnosti vstupuje vkladateľ na vlastné riziko?

- Občan má právo byť chránený štátom, za to platí dane. On nemusí vedieť. Na čistenie trhu je tu štát, a občan vkladá niekam svoje peniaze v dobrej viere za predpokladu, že je chránený.

Nie je to však potom diskriminácia klientov bánk, ktorí zákonom chránenú istotu nevymenia za vidinu rýchleho zisku v nebankových spoločnostiach?

- Banka dáva šesťpercentný úrok na vkladoch, ktoré sú za istých podmienok chránené na 90 percent. Ak vám však nebankový subjekt sľubuje 40-percentný výnos, a nemá povinnosť zverejňovať svoje finančné ukazovatele a správy v prípade istých rizík, to už nie je liberalizmus. Tak sa na to kašle.

Čo bránilo vašej vláde v rokoch 1994- 1998 právne regulovať situáciu v nebankových inštitúciách?

- Vstupovali sme do systému, aj keď ponúkaná úroveň výnosov bola omnoho nižšia, ako je to v súčasnosti. Vtedy boli ešte nebankové spoločnosti slabé, nebol s nimi problém.

Nie je pravda, že by HZDS-ĽS bolo v minulosti v istom kontakte s Vladimírom Frunim?

- Budem hovoriť za seba. Nikdy som sa s ním nestretol.

Hovorím o modelovej situácii. Ktorá hlava by mala okamžite padnúť, ak skutočne padne Horizont a BMG Invest?

- Tá hlava už padla, a je ňou exministerka financií Brigita Schmögnerová.

Tá predsa nemusela odísť kvôli nebankovým spoločnostiam!

- Jasne, ale je za to plne zodpovedná. Potom je to premiér a podpredseda vlády pre ekonomiku. Hlava Ivana Mikloša bude na tanieri už tento týždeň.

S poslancom NR SR Petrom Tatárom (OKS)

Nesie vláda politickú spoluzodpovednosť za pády a problémy nebankových subjektov na Slovensku?

- Aj táto i predchádzajúca vláda nesú zodpovednosť za slabú kontrolu a slabú reguláciu. Najväčšiu zodpovednosť však nesú vkladatelia, na čo chcem upozorniť.

Ako je možné, že tieto spoločnosti mohli na našom území tak dlhodobo bezproblémovo pôsobiť?

- Vyplýva to z morálnej klímy na Slovensku, pretože veľkým sa všetko prepáči. Druhým dôvodom je slabá legislatíva, pretože od roku 1992 žiadna vláda nekontrolovala nebankové spoločnosti, a spolu s občianskymi združeniami ani nevyvíjali veľký verejný tlak, aby si ľudia dávali pozor. Každý vie, že fajčenie je škodlivé, ale málokto vie, že návratnosť úrokov nad dvadsať percent je náramne podozrivá.

Báli se teda politici nebankových inštitúcií alebo s nimi až príliš dobre spolupracovali?

- Nevylučujem to. Musím pripomenúť, že Mečiarova vláda nechala z...

Celý článok si môžete prečítať tu.