RETRO: Štát neustrážil fondy

Pridajte názor  Zdroj:

29. 3. 2005 - Štát investičné fondy nedokázal ustrážiť. Od kupónovej privatizácie, ktorú možno nazvať dedičstvom Československa, každý očakával niečo iné. Mnohí vtedajší vládni politici ju odmietali ako princíp, konkrétne Vladimír Mečiar.

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Od kupónovej privatizácie, ktorú možno nazvať dedičstvom Československa, každý očakával niečo iné. Mnohí vtedajší vládni politici ju odmietali ako princíp, konkrétne Vladimír Mečiar. Ale pre vplyvné skupiny boli zaujímavé investičné fondy, lebo cez ich akcie sa mohli dostať do vedenia priemyselných spoločností, sprivatizovaných kupónovou metódou. Dalo sa to ľahšie, ako po troche kupovať akcie firiem od individuálnych akcionárov.

Ministerstvu financií sa ich vplyv nepáčil, presadzovalo portfóliové investovanie. Tento princíp sa dostal v roku 1995 do novely zákona o investičných fondoch. "Úlohou investičných fondov a ich správcov je efektívne spravovať majetok akcionárov fondov, nie riadiť akciové spoločnosti," zdôrazňoval vtedy štátny tajomník ministerstva financií Jozef Magula a dnes pripomína, že vývoj mu dal za pravdu.

Vo fondoch bol aj ďalší problém. Ustrážiť výdavky na ich správu, zabrániť investíciám, ktoré sa priečia princípu odbornej starostlivosti o zverený majetok. V tom čase väčšina občanov nevidela perspektívu v investovaní do fondov, veď banky vtedy vyplácali dvojciferné úroky z vkladov. Preto sa akcie fondov snažili predať. Mnohé fondy zaťažovali problematické záväzky voči akcionárom. Totiž pri získavaní kupónových knižiek sľúbili ich držiteľom, že im v určitom čase po skončení kupónky vyplatia slušné sumy.

Tak to bolo aj pri druhom najväčšom investičnom fonde PSIPS. Do septembra 1994 mal vyplatiť 20-tisíc korún občanovi, ktorý investoval všetky body do tohto fondu. Fond sľub nesplnil. To nahrávalo odporcom kupónovej privatizácie. Vtedy išlo o to, či sa spustí druhá vlna, jej prípravu totiž ohlásila predošlá vláda.

Začal sa boj o majetok PSIPS

Koncom marca 1995 sa zišlo do Prešova iba tisíc akcionárov fondu PSIPS z celkového počtu 200-tisíc na valné zhromaždenie. Konalo sa za policajnej ochrany. Až na náhradnom valnom zhromaždení si vynútili od vedenia spoločnosti splniť sľub, vyplatiť 20-tisíc. V tom čase ministerstvo financií fondu odobralo licenciu za porušovanie predpisov pri nakladaní s aktívami fondu. Najvyšší súd na podnet vedenia fondu rozhodnutie ministerstva v novembri 1995 zrušil, ale v roku 1996 ministerstvo na fond znova uvalilo nútenú správu. Vykonávala ju Harvardská investičná spoločnosť.

Medzi ňou a a ministerstvom financií vzniklo veľa súdnych sporov, zároveň sa majetok fondu ďalej zmenšoval. Odtekal aj do Českej republiky, kde žil bývalý predseda predstavenstva fondu PSIPS. Akcie sa začali obchodovať v RM-...

Celý článok si môžete prečítať tu »».