Chorvátsky dôchodkový projekt funguje od 2002

Moje vystúpenie bude v prvom rade pohľadom zo strany manažmentu fondu, čiže bude oveľa viac orientované na investičnú stránku vecí a na problémy, o ktorých sa my, manažéri fondu, nazdávame, že sú v Chorvátsku dôležité, respektíve, ktoré prinajmenšom budú v Chorvátsku dôležité.

Dôchodkový fond AZ

Na začiatok prehľad o inštitúcii, ktorú reprezentujem. Zastupujem Dôchodkový fond AZ (AZ Pension Fund), ktorý je najväčším dôchodkovým fondom v Chorvátsku. Našimi akcionármi sú Allianz a Zagrebačka banka - najväčšia a najsilnejšia chorvátska banka. Začali sme fungovať v roku 2001. V súčasnosti spravujeme v aktívach našich klientov asi 470 miliónov eur a máme 465 000 klientov. Z toho vidieť, že priemerný zostatok na účtoch v Chorvátsku je približne tisíc eur. Máme 23 zamestnancov, ale bolo by dokonca možné fungovať i s nižším počtom ľudí, pretože časť týchto zamestnancov podporuje aj pobočku penzijného fondu. Myslím si, že v Chorvátsku je možné spravovať takýto veľký penzijný fond s asi, povedzme, pätnástimi ľuďmi.

Porovnanie

Skôr, ako sa budem venovať niektorým podrobnostiam, rád by som uviedol, aká je situácia v Chorvátsku a aká je na Slovensku. Slovensko a Chorvátsko sú približne rovnako veľké, porovnateľné ekonomiky. Aj keď Slovensko je o čosi väčšie, čo do počtu obyvateľov, jeho hrubý domáci produkt na obyvateľa je zasa o čosi menší a povedzme, že môžeme ponechať bokom rozdiel v miere inflácie. Ak sa pozrieme na prvé štyri ukazovatele v tabuľke venovanej makroúdajom, vidíme, že tieto dva štáty sú veľmi porovnateľné. Keď sa však pozrieme na druhú štvoricu ukazovateľov, vidíme, že tieto krajiny už nie sú až také porovnateľné. Tieto čísla hodne vypovedajú o sile hospodárstva. Celkový objem priamych zahraničných investícií prichádzajúcich do Chorvátska je v porovnaní so zahraničnými investíciami na Slovensku výrazne nižší, a pravdepodobne dokonca ešte výraznejší je tento rozdiel medzi Chorvátskom a Slovenskom, ak ho hodnotíme podľa hodnoty investícií "na zelenej lúke".

Situácia v oblasti deficitu verejných financií rozhodne nie je v Chorvátsku taká priaznivá ako na Slovensku, čo do istej miery súvisí aj s reformou dôchodkového systému, ktorá sa u nás uskutočnila pred niekoľkými rokmi. Celkový objem verejného dlhu v Chorvátsku predstavuje 53 percent HDP a naďalej rastie. Nechcem tým naznačovať, že je to tak kvôli reforme dôchodkového systému, avšak je to súvislosť, na ktorú v tejto chvíli treba prihliadať. A, samozrejme, špecialitou Chorvátska je veľmi neproporcionálna, neúmerná zahraničná zadlženosť, avšak toto sa mení - okrem iného aj vďaka dôchodkovým fondom, ktoré sú na domácich trhoch.

Dôchodkový systém

V osemdesiatych rokoch bol u nás pomer medzi počtom zamestnaných ľudí a dôchodcov 4:1, čo znamenalo, že štyria ľudia pracovali na jedného dôchodcu. Dnes máme tento pomer takmer 1:1, čo je v dlhodobom horizonte neudržateľné a nikto nepochybuje o tom, že bolo potrebné v tomto smere urobiť niečo veľmi, veľmi radikálne.

Odvody do dôchodkových fondov v Chorvátsku sú také, že 20 percent platí zo zákona zamestnanec, z toho 5 percent odchádza do povinných penzijných fondov - samozrejme, pre tých, ktorí sú v novom systéme - a zvyšok ide do štátneho systému.

Pokiaľ ide o druhý pilier, ten bol v Chorvátsku spustený v roku 2002. Ide o povinný systém. Je to taká chorvátska zvláštnosť, že druhý pilier je v Chorvátsku povinný pre každého, kto má menej ako 40 rokov. Dobrovoľný je tento systém len pre ľudí medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou a ľudia starší ako 50 rokov do nového systému už vstúpiť nesmú.

Be...

Celý článok si môžete prečítať tu »».