Faktoring – 1. časť

Faktoring patrí k finančným operáciám, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v podnikateľskej praxi. Problematika faktoringu je rozpracovaná v ustanoveniach §§ 524 - 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. V našej ekonomickej terminológii sa tento pojem označuje predovšetkým ako postúpenie pohľadávky.

Faktoring je služba uskutočňovaná v prospech veriteľa, ktorého okamžité inkaso pohľadávok zbavuje rizika z ich nezaplatenia. Tým mu pochopiteľne odpadá aj časť administratívnych nákladov spojených s evidenciou pohľadávok a nemá v pohľadávkach viazaný kapitál, ktorý môže investovať na inom mieste.

Podstatnou skutočnosťou pri faktoringu je to, že veriteľ môže postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka. Proces postúpenia pohľadávky musí byť upravený písomnou zmluvou (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva, ktoré sú s ňou spojené. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania a náklady, ktoré sa viažu na uplatňovanie pohľadávky.

Princíp faktoringu spočíva v tom, že na základe uzavretej zmluvy medzi doterajším veriteľom a treťou osobou postúpi doterajší veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi. Postúpenie pohľadávky možno nazvať aj cesia, veriteľa nazývame postupcom alebo cedentom. Dlžník sa nazýva cessus. Tretia osoba, ktorá vstupuje do pôvodného stavu medzi veriteľa a dlžníka, sa nazýva postupník alebo cesionár. Je pochopiteľné, že postúpenie pohľadávky by mal postupca dlžníkovi oznámiť bez zbytočného odkladu.

Faktoring sa v princípe môže realizovať týmito formami:

1. Odkúpením pohľadávky za nominálnu hodnotu s vyúčtovaním odmeny;
2. Odkúpením pohľadávky bez vyúčtovania odmeny;
   1. za nižšiu hodnotu, ako je nominálna hodnota pohľadávky,
   2. za hodnotu rovnajúcu sa nominálnej hodnote pohľadávky,
   3. za vyššiu hodnotu, ako je nominálna hodnota pohľadávky.
3. Darovaním pohľadávky.

V praxi sa teda stretávame aj s darovaním pohľadávky. Ak sa medzi postupcom a postupníkom vyhotoví darovacia zmluva podľa § 628 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, potom takýto dar nemožno uznať za daňový výdavok na základe príslušných ustanovení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa § 6 ods. 1 zákona SNR č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov je „predmetom dane bezodplatné nadobudnutie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku, pohľadávok, cenných papierov a iných majetkových práv na základe právneho úkonu a inak než smrťou občana.“ Z ustanovenia jasne vyplýva, že darovanie pohľadávky znamená pre postupníka aj povinnosť zaplatiť daň z darovania vyrubenú podľa § 14 tohto zákona.

Pri pohľadávkach, ktoré boli postúpené za odplatu, by mal postupca ručiť za ich vymožiteľnosť na základe písomnej dohody s postupníkom. Jeho zodpovednosť je do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi. Toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde. Keďže bezplatné postúpenie pohľadávky má charakter darovania, pre tento prípad zákon neupravuje nijakú zodpovednosť, ktorá by sa týkala postúpenia pohľadávky.

Je pochopiteľné, že faktoring má určité právne dôsledky. Postúpením pohľadávky totiž postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým jej príslušenstvom a s právami, ktoré boli s pohľadávkou spojené. Novým veriteľom je postupník a on sa stáva nadobúdateľom jej práv ale takisto aj námietok, ktoré proti nej môžu byť uplatnené. Pokiaľ existuje medzi účastníkmi obchodno-záväzkového vzťahu dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky, nemožno takúto pohľadávku postúpiť.

Špeciálne sa s faktoringom - postúpením pohľadávok stretávame v prípadoch, keď sa dlžník dostáva do stavu úpadku a je na jeho majetok vyhlásený konkurz. V tejto súvislosti by sme chceli spomenúť zákon NR SR č. 238/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V § 7 ods. 4 je upravené postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní nasledovne: „Ak došlo počas konkurzu k zmene veriteľa pohľadávky zo zákona alebo zo zmluvy, účastníkom konkurzu sa namiesto pôvodného veriteľa stáva nový veriteľ, ktorý túto skutočnosť oznámi súdu. Ak oznámenie nie je doložené zmluvou o postúpení pohľadávky spísanou formou notárskej zápisnice, súd rozhodne o nepripustení zmeny účastníkov konkurzu uznesením.“

Vážení čitatelia, píšte nám Vaše námety na príspevky podobného charakteru. Pokiaľ bude z Vašej strany záujem, radi Vám pripravíme aj ďalšie články.