Economist: KSVE potvrdzujú, že systémy rovnej dane môžu fungovať

Londýn 15. apríla (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) potvrdzujú, že systémy rovnej dane môžu fungovať a môžu byť úspešné. Uvádza to v najnovšom čísle britský finančný a ekonomický týždenník Economist.

V úvodníku aj v rozsiahle analýze, venovanej tejto téme, sa pripomína, že revolúciu v tejto oblasti v Európe začalo v roku 1994 Estónsko, ktoré zaviedlo 26-% rovnú daň. Jeho ekonomika začala prekvitať. Estónsky príklad potom nasledovali Litva a Lotyšsko, neskôr Rusko a po ňom Slovensko. Spolu je medzi KSVE už deväť štátov s rovnou daňou; tento rok ju zaviedli aj Gruzínsko a Ukrajina.

V súvislosti so Slovenskom sa uvádza, že krajina zaviedla rovnaké zdanenie osobných príjmov i podnikových ziskov a rovnakú 19-% mieru má aj daň z pridanej hodnoty. Zdá sa, že v tomto prípade išlo skôr o zachovanie symetrie než o ekonomickú logiku. V Poľsku chce opozičná centristicko-pravicová strana Občianska platforma odkopírovať slovenský príklad, ale s tým rozdielom, že miera zdanenia by mala byť 15-%.

Rusko zaviedlo rovnú 13-% daň na príjmy jednotlivcov, ale zisk firiem zdaňuje jednotnou 35-% sadzbou. V prípade slovenskej rovnej 19-% dane týždenník uvádza, že pre slovenských zamestnancov je výhodnejšie zaradiť sa medzi samostatne zárobkovo činné osoby, hoci pokračujú v práci pre tú istú firmu ako predtým. Ich mzdy sú potom zdaňované ako zisk. A nielen to, ich náklady na jedlo sa môžu zarátavať ako podnikateľské náklady.

Rovné zdanenie príjmov jednotlivcov a podnikových ziskov má aj ďalšie riziko. Keďže kombinované sociálne odvody zamestnancov a zamestnávateľov dosahujú až polovicu mzdy pracovníka, práve tým, že sa ľudia stávajú samostatne činnými osobami, dochádza k únikom. Niektoré ekonomické aktivity môžu uniknúť tak, že ich sociálna poisťovňa potom nedokáže vypátrať.

Týždenník sa zaoberá aj porovnávaním systémov rovnej dane medzi KSVE a zmenami, ku ktorým v nich dochádza.

Economist analyzuje aj komplikované systémy zdaňovania osobných príjmov a ziskov v priemyselne vyspelých štátoch sveta. Tieto systémy môžu byť zjednodušené a môžu zabezpečovať štátnym rozpočtom viac prostriedkov, než pred daňovou reformou. Práve príklad deviatich krajín strednej a východnej Európy to potvrdzuje.

Týždenník Economist uvádza termín rovná daň v úvodzovkách, lebo vo väčšine reformných krajín nejde o rovnakú mieru zdanenia osobných príjmov a podnikových ziskov a takú istú sadzbu dane z pridanej hodnoty.