Eurofondy: Slováci vedia, ako na to
Pridajte názor26. 4. 2005 - V utorok minulý týždeň sa v bratislavskom Kongresovom centre Technopol uskutočnilo diskusné fórum Hospodárskych novín - HNClub. Témou boli priority hospodárskej politiky slovenskej vlády a hosťom jej predseda Mikuláš Dzurinda. Dnes uverejňujeme jeho odpovede na otázky, ako Slovensko využíva eurofondy, čo je dôležité pri prezentácii ekonomiky v zahraničí a kde sú slabé miesta Európskej únie.
Ján Badžgoň, podnikateľ, predseda Predstavenstva Castor Pollux (prvá otázka)
Pán premiér, súhlasím s vašimi názormi na vývoj kurzu slovenskej koruny. Myslím si, že zavedenie eura pomôže Slovensku, a to z jednoduchého dôvodu. Národná banka Slovenska má iba obmedzené možnosti ovplyvňovať kurz koruny, pretože finanční hráči, ktorí sa rozhodnú zarábať na kurzových rozdieloch, majú podstatne väčšiu možnosť ako Slovensko. To sa nás bude stále týkať, až kým nezvedieme euro. Mám na mysli možné útoky na slovenskú korunu cez špekulatívne obchody.Spomínali ste európske fondy. Naša firma v tejto oblasti dlhodobo pracuje. V súčasnosti sa čerpanie fondov EÚ neskutočne zlepšilo. Predsa len niektoré operačné programy nebudú mať dočerpané prostriedky. Chcel by som upozorniť na jednu skutočnosť. Slovensko sa bude pokúšať o realokáciu týchto prostriedkov. Ako to chcete časovo zvládnuť, pretože niektoré ministerstvá budú robiť všetko pre to, aby do poslednej chvíle mohli získať prostriedky alebo vyhlásiť termíny podaní. Treba nájsť nejaký konsenzus medzi tým chcením ministerstiev a termínmi, aby sa to stihlo ešte prealokovať a vyčerpať.
Mikuláš Dzurinda - Európske fondy. Žiada sa mi povedať jednu peknú skúsenosť. Asi pred dvoma rokmi som organizoval stretnutie. Vtedy sme boli zúfalí, že nebudeme čerpať predvstupové fondy. A výsledok? Na 90 percent ich vyčerpáme, z čoho mám veľkú radosť. Radosť mám aj z toho, že sa presadili také projekty, ako napríklad Povodie Torysy, kde je šesť miest a 40 obcí. Alebo povodie Tople, kde sú dve mestá Vranov a Hanušovce a 14 obcí. Oba projekty získali vyše dve miliardy korún. Robím stretnutia s inteligenciou po krajoch. Bol som v šiestich a môžem už teraz povedať, že hlavné heslo stretnutí sú fondy. Žasnem, čo všetko starostovia vedia. Ako sú zdravo agresívni a aké majú projekty. To ma veľmi povzbudzuje. Dospel som k záveru, že Slováci vedia ťažiť a míňať. To je radostné poznanie.
K rizikám - mne je pomerne ťažko ísť do veľkého konkrétna. Viem jedno, pán Badžgoň, že minister Gyurovszky a jeho rezort o potrebe realokácie nielen vedia, ale sa aj na to intenzívne pripravujú. Mám v hlave diskusie z vlády, aj mimo nej. Riziká si uvedomujeme, a dokonca sa nehovorí len o realokácii medzi rezortmi jednej krajiny, ale aj medzi fondmi jednotlivých krajín, ktoré nebudú včas projektovo pripravené. Tak, aby sa peniaze zužitkovali, keď sa už raz vo finančnej perspektíve rozhodne, že sú určené na štrukturálne a Kohézny fond. Každé rokovanie vlády v stredu o desiatej začína tým, že ministri referujú o európskych veciach. To je naša prvá obligatórna téma. Odtiaľ napríklad viem, že je pripravený spomínaný mechanizmus a že budeme brániť úniku každej jednej koruny. V prípade nedostatku projektov v jednom sektorovom operačnom programe pôjdeme do druhého. Zbieram po Slovensku informácie a nebojím sa. Mám pocit, že ten zásobník bude bohatší na dobré projekty, ako samotné možnosti.
Ján BadžgoňNaša spoločnosť vyvíja rozsiahle aktivity v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Niektoré štáty z tohto impéria sú už v Európskej únii alebo sú čakateľmi a chceli by sa stať súčasťou európskeho hospodárskeho priestoru. Nedávno som sa vrátil z Moskvy, kde bola medzinárodná konferencia o investíciách. Uvedomil som si, že m...