RETRO: Vláda chcela udržať platobnú bilanciu bez MMF
Pridajte názor3. 5. 2005 - Vláda sa rozhodla udržať platobnú bilanciu bez pôžičky od MMF. "Situácia v slovenskej ekonomike si nevyžaduje ďalšie pôžičky od Medzinárodného menového fondu," vyhlásil koncom apríla minister financií Sergej Kozlík. Takto vlastne urobil z núdze cnosť, keďže hneď po nástupe Mečiarovej vlády sa uvažovalo, že by si štát zobral stand by pôžičku na podporu zahraničnej platobnej bilancie.
Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Ak by sa totiž rozbehla privatizácia a v súkromných podnikoch sa začalo investovať, vznikali by nároky na dovoz a vychýlila by sa platobná bilancia. Jej prirodzeným regulátorom je menový kurz, lenže ten sa vláda snažila udržať najmä z politických dôvodov. Politické špičky vtedy ešte nemali jasno v tom, či na ozdravenie podnikov pozve vláda skutočných investorov, alebo sa uspokojí s domácimi miestodržiteľmi. Preto najdôležitejší cieľ vlády bol udržať menu.
Na oživenie ekonomiky mali slúžiť verejné investície (najmä do výstavby diaľnic), kde sa nepočítalo s veľkými dovozovými nárokmi. Preto sa pokračovalo vo využívaní neštandardných nástrojov a vláda menovú podporu od MMF zavrhla ako nepotrebnú.
Od marca 1994 trvala dovozná prirážka, ktorú zaviedla v posledných dňoch vládnutia druhá Mečiarova vláda. Využívala sa selektívne (boli od nej oslobodené suroviny a energia). Praktizovali sa aj rôzne prekážky dovozu, najmä českému, netarifnými opatreniami. Navyše vláda administratívne či politicky kontrolovala úverovú expanziu najväčších bánk. Dve z troch najväčších bánk ovládal štát, keďže mal v nich majoritu a Slovenskú sporiteľňu vlastnil úplne. Zahraničný bankový kapitál až na výnimky (Creditanstalt) svoj vstup odkladal.
V memorande pomenované problémy