Čaká nás storočie v znamení draka?

Čína, v rozprávkach Tisíc a jednej noci vykresľovaná ako bájna krajina, na začiatku 20. storočia tragicky zaostalá, sa prebúdza. Nadchádzajúce desaťročia zrejme nepoznačí len kultúrny vplyv USA, ako si to mnohí myslia, ale aj najľudnatejšej krajiny sveta.

Jasper Becker, redaktor pekinského periodika South China Morning Post v knihe Čína na prelome storočia hneď na začiatku píše: "Čína je pravdepodobne najstarším štátom na svete. Korene čínskej štátnosti siahajú až do čias pred dvetisíc rokmi. Nedá sa vylúčiť, že Čína je aj najdlhšie existujúcim štátom na svete." Faktom je, že kým na celom svete vznikali väčšie i menšie ríše, cisárstva, štátne útvary, zatiaľ Ríša stredu - ako Čínu nazývajú jej obyvatelia -- si kontinuitu svojej civilizácie uchovala tisícky rokov. Jej kultúra neovplyvnila len okolité krajiny, ale aj dobyvateľov, ktorí sa snažili Čínu podmaniť. Cudzí vladári, hoci aj kočovníckeho pôvodu, ktorí v Pekingu zasadli na trón Syna nebies, väčšinou neodolali vplyvu čínskej kultúry. A tak Čína pokoriteľov premáhala kultúrnou nadradenosťou.

Z polí do biznisu

Americký filozof Samuel Huntington v knihe Stret civilizácií rozdelil svet do piatich "ideologických" oblastí. Krajiny Ďalekého východu, alebo, presnejšie, štáty obývané príslušníkmi mongolskej rasy, označil za konfuciánske. Je to veľmi zjednodušujúce označenie. A to nielen vzhľadom na Japonsko, Mongolsko či Vietnam, ale najmä vzhľadom na Čínu. Je síce pravda, že konfucianizmus vzišiel z Číny, no na formovaní čínskeho myslenia sa veľkou, ak nie rovnakou mierou podieľali aj taoizmus a budhizmus, ktoré sa napájali zo žriediel ľudovej múdrosti. Čína vždy bola predovšetkým agrárnou krajinou, jej ľud bol pevne previazaný s prírodnými cyklami. Úlohou cisára - Syna nebies - bolo starať sa harmonickú komunikáciu medzi nebom a zemou. Akokoľvek však bol cisár zástupcom nebies, v časoch nespokojnosti ho ničivé roľnícke povstania zosadili. Becker píše, že v Číne "základňu spoločenskej pyramídy predstavujú roľníci, ktorých je približne miliarda". A hoci chudoba a zaostalosť na čínskych dedinách sú ešte stále veľmi veľké, postupne sa stávame svedkami jedinečného hospodárskeho zázraku.

Skromnosť a usilovnosť

"Prudkých" hospodárskych zázrakov v Ázii bolo už niekoľko: Japonsko, Malajzia, Singapur, Indonézia, Thajsko. Lenže Čína je najľudnatejšia krajina sveta. A pre Číňanov je charakteristická otvorenosť voči všetkým novotám. K tomu treba prirátať pokoru, nenáročnosť, flexibilitu, pracovitosť - tak ihneď pochopíme tajomstvo "čínsk...

Celý článok si môžete prečítať tu »».