RETRO: Z kupónovej privatizácie bola dlhopisová
Pridajte názor10. 5. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. V máji vznikla ďalšia petičná akcia za uskutočnenie kupónovej privatizácie pod názvom: Žiadame, čo nám patrí. Iniciovali ju pravicové politické strany.
V petičnom výbore boli Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda, Viliam Vaškovič a László Nagy. Boli odhodlaní zozbierať 350-tisíc hlasov pre vypísanie referenda, kde by vládu zaviazali spustiť kupónovú privatizáciu s majetkom 80 miliárd korún. V apríli podobnú petičnú akciu rozbehli Volfovi sociálni demokrati spolu s odborovým zväzom Kovo.
Nielen verejnosť, ale aj Medzinárodný menový fond na vládu tlačili, aby zverejnila, čo všetko sa má sprivatizovať a akým spôsobom. Preto denník Slovenská republika blízky vládnucemu HZDS ako jediné médium uverejnil zoznam subjektov určených do privatizácie. Bol súčasťou materiálu, ktorý prerokovala vláda. Vládne materiály sa vtedy nezverejňovali, problémy boli aj s uzneseniami. K zverejneniu sa vláda zaviazala v Memorande o hospodárskej politike, ktorý v apríli odoslala do MMF. Mali tam byť uvedené podiely na kupónovú metódu, na štandardný predaj a podiel, ktorý zostane vo vlastníctve štátu. Zoznam obsahoval tisícku akciových spoločností a štátnych podnikov. Boli v ňom zjavné chyby, napríklad medzi podnikmi určenými na transformáciu a čiastočnú privatizáciu bol aj Slovenský energetický podnik, ktorý bol už rok transformovaný na akciovú spoločnosť Slovenské elektrárne.
V zozname boli aj zbrojovky
Do privatizácie podľa zoznamu mali ísť aj minoritné podiely (zrejme po transformácii) v Slovenskom plynárenskom priemysle, ako aj v troch elektrodistribučných spoločnostiach SSE, VSE, ZSE. Aj tieto podniky boli spomenutým zákonom vylúčené z privatizácie.
Tesne pred ...