O pôvode dlhov

Za touto vládou ňou ostane veľký čin – ozdravené a sprivatizované banky a Slovenská poisťovňa. Skoncipovala a realizovala projekt reštrukturalizácie. Oprávňuje to povedať, že vo finančnej sfére sa po akomkoľvek výsledku volieb staré časy nevrátia. Preč je politická nominácia manažmentov, schvaľovanie vopred stratených úverov, prelievaní peňazí politickým stranám (možno i jednotlivcom) cez reklamné kampane spriaznených agentúr a ďalších nehorázností na účet občanov.

Čo je navonok problematické, je oných 107 miliárd, ktoré sa presunuli do konsolidačných inštitúcií. Ekonomiku zaťažia asi na desaťročie. V súvislosti s nimi sa šíria mýty i doslovné lži a dá sa očakávať, že štandardná opozícia, i opozícia vo vnútri koalície, o tom bude hovoriť čoraz viac.

Časť týchto prostriedkov – ťažko to kvantifikovať, ale povedzme, že je to 20 percent – ide na vrub politických príčin, subjektivizmu a korupcie. Úvery sa dávali všelijako a i prominentom dnešnej koalície treba pripomenúť časy zo začiatku 90. rokov, keď bolo poskytovanie úverov politickým príkazom. Kritérium obozretnosti ostávalo bokom. Po malej privatizácii a forsírovaní drobného poľnohospodárstva sa to vo veľkom dialo i pri slovenskej ceste privatizácie, keď vládli politické motívy a subjektivizmus. V bankách sa narobili ďalšie desiatky miliárd dlhov a teraz ich pôvodcovia mohutne kritizujú vládu – vlastne za to, že sa cudziu sekeru odhodlala nejako zaplatiť.

Málo sa však uvádza, že rozhodujúcu časť oného dlhu spôsobili objektívne faktory. V bankách ostali visieť dlhy spred roku 1990 a kopili sa záväzky podnikov, ktoré sa v nových podmienkach nepresadili a nemohli presadiť. Rozpadom RVHP stratili trhy, suroviny, iné sa nemohli uplatniť kvôli predpotopnej technológii a vysokým nákladom.

Podniky masovo zanikali a v bankách ostávali dlhy. Neboli to však dlhy bánk, ale celej ekonomiky, náklady celej spoločnosti na t...

Celý článok si môžete prečítať tu.