RETRO: Kupónovú privatizáciu nahradila dlhopisová - privatizácia mohla pokračovať

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.

Mečiarova vláda stále nemala jasné, čo všetko pôjde do privatizácie a aká metóda sa využije. Koaliční politici (HZDS, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov Slovenska) sa nevedeli dohodnúť, v ktorých podnikoch má zostať vplyv štátu a čo sprivatizovať úplne. Navyše, predošlá vláda odštartovala registráciu majiteľov investičných kupónov (MIK), kde sa prihlásilo 3,5 milióna občanov. To využili investičné fondy, ktoré si zaväzovali MIK-ov, že len čo sa kupónka rozbehne, budú investovať za nich. Mečiarova vláda bola teda aj pod tlakom z tejto strany. Dlho sľubovala, že kupónku rozbehne. Majetok pre ňu - podiely v akciových spoločnostiach - však nemala pripravený.

Vláda sa bála vplyvu fondov v podnikoch, poukazovala na zlé skúsenosti z prvej vlny. Šéf Fondu národného majetku Štefan Gavorník nominovaný za združenie robotníkov povedal, že kupónku nepovažuje za spravodlivú a že je dôležité vyjsť v ústrety starším ľuďom. Predstavitelia Slovenskej národnej strany zasa žiadali garancie, aby každý MIK získal akcie, ktoré budú mať reálnu hodnotu 10-tisíc korún. V prvej vlne sa stávalo, že účastníci získali akcie podnikov v nominálnej hodnote až 200-tisíc korún, ich kurz však klesol na zlomok nominálnej hodnoty.

S dlhopismi FNM nemohol obchodovať každý

Premiér Vladimír Mečiar 6. júna v Slovenskej televízii ohlásil náhradu kupónovej privatizácie dlhopismi. Všetkým MIK-om oznámil, že dostanú dlhopis v nominálnej hodnote 10-tisíc korún splatný o päť rokov.

Mečiar tvrdil, že vyplatenie dlhopisu po uplynutí splatnosti je len jedna z možností realizácie jeho hodnoty. Dlhopis sa mal dať použiť, napríklad, na penzijné pripoistenie, na kúpu bytu od obce, ale aj na nákup akcií z portfólia Fondu národného majetku. Navyše, zamestnanci podnikov ich mohli vkladať do majetku svojich podnikov s cieľom zvýšiť jeho majetok a stať sa spoluvlastníkom.

Neskôr sa ukázalo, že alternatívne možnosti použitia dlhopisov sú problematické. Obce nechceli prijímať dlhopisy a objednávanie akcií za dlhopisy sa udialo len v obmedzenej miere a bolo netransparentné.

Fakt, že splatnosť dlhopisov bola odložená, sa vydával za výhodu "lebo dlhopisy nespôsobia inflačné tlaky". Kritici kupónovej privatizácie často tvrdili, že peniaze, ktoré získajú ľudia za akcie sú inflačné, lebo idú do spotreby.

Dlhopis bol úročený diskontnou sadzbou. Bola tesne pod hodnotou 10 percent, ale úroky z vkladov ju v roku 1996 až v roku 1998 vysoko prevyšovali, takže inflácia z nich hodn...

Celý článok si môžete prečítať tu »».