Faktoring – 2.časť
Pridajte názor20. 2. 2002 - V prvej časti tejto problematiky sme hovorili o princípoch a formách faktoringu. Dnes sa pozrieme na tento finančný produkt cez daňové zákony.
Problematiku faktoringu pochopiteľne upravujú zo svojho hľadiska aj jednotlivé daňové zákony. Dnes sa pozrieme na túto ekonomickú transakciu prostredníctvom dane z príjmov.
Z hľadiska dane z príjmov je predovšetkým zaujímavý odplatný spôsob postúpenia pohľadávky. V tomto prípade sa uzatvorením zmluvy v účtovníctve postupcu do výnosov zaúčtuje celá predajná cena pohľadávky. Táto sa môže rovnať nominálnej cene pohľadávky, prípadne môže byť nižšia alebo vyššia, ako jej nominálna cena.
Do daňových výdavkov sa pre zistenie základu dane v súlade s § 24 ods. 2 písm. r) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva zahrnie „hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení.“
V prípade, že dôjde k odpisu pohľadávky bez jej následného postúpenia, zákon o daniach z príjmov v § 24 ods. 2 písm. s) ustanovuje „výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti alebo cenu obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva“ za daňový výdavok len v osobitných prípadoch. Sem patria:
- pohľadávky voči dlžníkovi, u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
- špecifické rozhodnutia na základe konkurzného alebo vyrovnacieho konania,
- pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý zomrel a pohľadávky nemohli byť uspokojené ani vymáhaním na jeho dedičoch,
- pohľadávky, ktorých nominálna hodnota nepresahuje 1 000 Sk, ak sa definitívne upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,
- pohľadávky, ak boli klasifikované ako stratové a ak na tieto pohľadávky možno tvoriť opravnú položku zahŕňanú do daňových výdavkov vo výške 100% ich nominálnej hodnoty. Podľa § 10 ods. 1 zákona NR SR č. 368/1999 Z. z. o rezervách pre zistenie základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov „opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom a vyrovnávacom konaní sa za výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu uznávajú daňovníkom dane z príjmov najviac do výšky v určenej lehote prihlásených pohľadávok.“ Znamená to, že opravnú položku k takýmto pohľadávkam možno vytvárať až do výšky včas prihlásených pohľadávok, čiže až do 100% ich nominálnej hodnoty. Podľa odseku 2 sa „opravné položky k pohľadávkam uznávajú za výdavky (náklady) počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.“ Napokon je nutné dodať, že vytvorené opravné položky sa zrušujú v prospech výnosov v rozsahu ich uspokojenia alebo v prípade, ak pohľadávky zamietol správca konkurznej podstaty alebo súd svojím rozhodnutím.
U postupníka ide pri prevzatí pohľadávky o majetkovú operáciu a preto jej prevzatie, ale následne i platba postupcovi neovplyvňuje základ dane z príjmov. V tejto súvislosti však chceme pripomenúť Opatrenie Ministerstva Financií SR zo dňa 28. decembra 1999, ktorým sa mení spôsob oceňovania prevzatej pohľadávky v účtovníctve postupníka. Predmetom tohto opatrenia je skutočnosť, že postúpená pohľadávka sa v účtovníctve postupníka oceňuje kúpnou cenou a nie v nominálnej hodnote, ako tomu bolo doposiaľ.
V prípade postúpenia pohľadávky darovaním sa u postupcu uskutoční odpis pohľadávky, pričom sa nejedná o daňový výdavok.
Budúci týždeň sa v poslednom príspevku na túto tému budeme venovať problematike faktoringu vo vzťahu DPH. Vážení čitatelia, píšte nám Vaše námety na príspevky podobného charakteru. Pokiaľ bude z Vašej strany záujem, radi Vám pripravíme aj ďalšie články.