Zdroje zo štrukturálnych fondov sa budú presúvať

Hospodárske noviny už uverejnili vystúpenia hlavných hostí ostatného stretnutia HNClubu - diskusného fóra Hospodárskych novín. Témou jeho zasadania bola súčasná situácia, financovanie i perspektívy ďalšieho rozvoja malého a stredného podnikania na Slovensku. Najprv sa účastníkom prihovoril podpredseda vlády SR Pál Csáky. Potom vystúpili zástupcovia Tatra banky, predseda jej predstavenstva a generálny riaditeľ Rainer Franz a prvý podpredseda jej predstavenstva a zástupca generálneho riaditeľa Miroslav Uličný. Na klube tiež vystúpil predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VÚB banky Tomas Spurny. Dnes pokračujeme v prezentovaní tohto podujatia a uverejňujeme podstatné časti diskusie.

Ľuboš Valach, Sevis venture management: Naša spoločnosť sa zapodieva reštrukturalizáciou podnikov. S malými a strednými firmami sa stretáva dennodenne. Jednou z potrebných vecí, aby sa malé a stredné podnikanie rozbiehalo, je fungujúci trh, fungujúce inštitúcie, čistota vzťahov. Trochu ma zaráža, že to čistenie je pomerne pomalé. Každý týždeň je nejaká korupčná aféra. Väčšinou sa to týka práve malých a stredných podnikov. Je to jednoznačný dôkaz toho, že prostredie nie je čisté. Veľmi ma zarazila informácia, ktorú som zachytil v tlači, že organizovaný zločin preniká do štrukturálnych fondov. Čo s tým chcete robiť? Pokiaľ to má takto fungovať, neviem, či to splní ciele, ktoré sa od toho očakávajú.

Odpovedá Pál Csáky: Čo chceme s tým robiť. Snažiť sa znížiť to na minimum, resp. eliminovať to. Zameriavame sa na túto problematiku, pričom sa mi zdá - možno som naivný, no myslím si - že systém, ktorý sme pri štrukturálnych fondoch vybudovali, predsa len tlačí celý proces, aby sa to, čo spomínate, minimalizovalo. Máme elektronický monitorovací systém. Sú stanovené presné pravidlá hry, ktoré sú zverejnené dopredu. Každý si môže ohodnotiť vlastný projekt. V prípade neúspechu dostane detailné informácie o tom, prečo neuspel.

Ja tam ani veľký dôvod na takéto silné aktivity nevidím. Chcem vás vyzvať, ak narazíte na konkrétny problém, obráťte sa na mňa alebo na príslušné orgány, hodnotiace komisie. V hodnotiacich komisiách tretinu členov tvoria štátni úradníci, tretinu samosprávy a tretinu civilný sektor. Aj to prispieva k eliminácii možnosti ovplyvnenia rozhodovaní. Dosť silným eliminačným faktorom je kontrola procesu zo strany mimovládnych organizácií. Fenomén, ktorý spomínate, je prítomný na našej scéne ekonomickej aj politickej. V oblasti štrukturálnych fondov je to o to citlivejšie, že ak tam nejaké veci dopadnú veľmi zle, kazí sa dobré meno republiky a po druhé, musia sa do spoločnej kasy vracať finančné prostriedky aj s patričnými percentami. Z mojej strany aj z hľadiska principiálneho prístupu vlády je k tejto otázke nulová tolerancia. Vyžiadal som si špecifické informácie zo strany špecifických inštitúcií SR. Čakám na analýzu z ich strany.

Milan Šikula, riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky: Upútala ma myšlienka, keď ste hovorili, že treba jemnejšie štruktúrovať pohľad na regióny a lokality. No nestačí len náš vnútorný pohľad, žijeme v globalizovanej ekonomike. Zatiaľ to na Slovensku vyzerá tak, že sme nadšení z každého záujemcu, ktorý k nám prichádza so zahraničnou investíciou. Podmienky, za ktorých prichádza, závisia zásadným spôsobom od našej negociačnej pozície, či je vybavená dostatočnými informáciami aj o korporáciách, o ich stratégiách a podobne. Pokiaľ nechceme len formálne hovoriť o poznatkovej ekonomike, treba asi analyzovať stratégie a v regiónoch by mala byť pomoc už špecifikovaná tak, aby sme vytvárali podmienky, ktoré sa pre korporácie javia ako komparatívne výhody, ktoré oni po celom svete hľadajú. My sa týmito otázkami zaoberáme. Myslím si, že je to jedna z oblastí, kde sa - dovolím si povedať - trochu decízna sféra nevyužíva alebo nemá záujem o výsledky výskumu.

S tým súvisí aj moja druhá otázka, týkajúca sa prípravy národného strategického rámca. Pred niekoľkými dňami som bol na konferencii v Poľsku, kde zhodou okolností prebiehala aj veľká konferencia o príprave ich národného rozvojového plánu. Mali v podstate už hotový jeho prvý variant. No najviac ma prekvapilo, ako silno medzi participujúcimi organizáciami majú zastúpenú intelektuálnu zložku výskumu či školstva. Zdá sa mi, že práce na Slovensku prebiehajú troška vzdialene od výsledkov vedy a výskumu...

Pál Csáky: V prvej časti - počítame so spoluprácou s vami. Hodnotenia, ktoré ste mi dali na stôl, sú pozoruhodné a radi by sme pokračovali v tejto spolupráci aj vo vytváraní systému kritérií pre mikroštruktúru v jednotlivých regiónoch.

Čo sa týka národného strategického rámca, pripúšťam, že tam možno prípravný proces nie je ideálny. Má to v gescii ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Iniciujem do vlády materiál, ktorý by mal posúdiť stav jeho prípravy.

Súhlasím s vami v tom, že by národný strategický plán mal byť materiál, do ktorého by sa malo inkorporovať maximálne možné množstvo intelektuálneho potenciálu tejto krajiny. Ide totiž o základný dokument, ktorý by mal povedať, ako by malo vyzerať Slovensko v roku 2015 a akými nástrojmi to chceme dosiahnuť. Máme možnosť získať značné množstvo finančných prostriedkov na modernizovanie, a to sa musí maximálne dobre využiť. Podporujem myšlienku, aby sme do toho inkorporovali aj iné inštitúcie a budem rozmýšľať o tom, ako to robiť čím skôr v blízkej budúcnosti.

Peter Magvaši: poradca generálneho riaditeľa SMZ, a. s., Jelšava: Mám dve otázky. Prvá nadväzuje na to, čo povedal pán Šikula. O štrukturálnych fondoch v sektorovom operačnom programe priemysel a služby už nemôžeme rozprávať, pretože sa vlastne vyčerpali. Po prvých výzvach už v ňom peniaze nebudú okrem schémy pre inovatívne firmy. To znamená, že rozdelenie prostriedkov zo štrukturálnych fondov medzi jednotlivé sektorové operačné programy sa ukázalo ako nie celkom dobre odhadnuté.

Jednoznačne sa ukázalo, že jedna jednotka bola z hľadiska rozdelenia alokácie prostriedkov vyložene poddimenzovaná. Tam, kde je väčší dopyt po prostriedkoch, ako je ponuka, môže byť žriedlo možnej korupcie.

Myslím si, že na sektorový operačný program ľudské zdroje sú nadmerné položené prostriedky a dovolím si aj zapochybovať o efektívnom využití prostriedkov na tento sektorový operačný program, pričom nechcem podceňovať funkciu ľudských zdrojov.

Vlastne reálne zo štrukturálnych fondov prvé peniaze do malého a stredného podnikania znovu môžu prísť až v roku 2008. Bude tu vákuum minimálne dva roky. S týmto by sa malo počítať na ďalšie programovacie obdobie na roky 2007 až 2015. Moja otázka sa týka toho, či pri tvorbe národného rozvojového strategického plánu sa bude s týmto počítať.

A teraz druhá otázka: Na Slovensku sa vytvára veľmi zaujímavá pozícia. Severozápadné Maďarsko je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich oblastí regiónu strednej Európy. Na druhej strane, juhozápadné Slovensko, Levicami počnúc a Veľkým Krtíšom alebo Lučencom končiac, patrí medzi relatívne zl...

Celý článok si môžete prečítať tu »».