Gašparovič:Nie som proti reformám. Hodnotiť ich možno až po uplynutí istého času

Bratislava 22. júna (TASR) - Realizácia reforiem, ktoré sa na Slovensku začali vo viacerých oblastiach uskutočňovať po roku 1998, ale najmä po roku 2002, predstavuje významný zásah do spoločenského mechanizmu i do sociálnej sféry. Konštatoval to prezident Ivan Gašparovič vo svojej správe o stave republiky, ktorú predniesol v Národnej rade SR (NR SR).

Jednou z kľúčových reforiem je dôchodková. Najzávažnejším dôsledkom demografického vývoja je totiž zmena vo vekovej štruktúre obyvateľstva. "Následky starnutia obyvateľov majú vplyv na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie," pripomenul prezident a dodal: "Dávam si sám pre seba otázku, aká je to reforma, keď rok po spustení zistím, že na ňu nemám zdroje a musia sa robiť vážne zmeny. Je to dôsledok snahy o rýchle riešenie? Nepoznanie a nesprávne zhodnotenie stavu veci?"

Slovenská ekonomika zaznamenala dynamický rozvoj od roku 1993, keď vznikla samostatná SR. "Pozitívne možno hodnotiť budovanie infraštruktúrnej siete, i keď sme sa zaťažili pomerne rozsiahlym blokom úverov," povedal Gašparovič. Dobudovanie diaľničnej siete a rýchlostných komunikácií je podľa neho základným predpokladom pre rozvoj zaostalejších regiónov Slovenska, aby sa aj tieto stali zaujímavými pre zahraničných investorov.

"Najzávažnejším sociálnym problémom Slovenska je stav a vývoj nezamestnanosti. Je stále vysoká," tvrdí prezident. Popri nej sú nemenej závažným sociálnoekonomickým problémom regionálne rozdiely v kvalite života.

Podporu potrebujú aj malé a stredné podniky. Práve tie sú rozhodujúce nielen pre vlastný zdravý vývoj slovenskej ekonomiky z hľadiska rastu hrubého domáceho produktu, ale predovšetkým pre riešenie problému nezamestnanosti a pre udržanie sociálnej stability.

Reformy majú aj svoje úskalia. Proces finančnej decentralizácie sa začal oneskorene, domnieva sa prezident. "Isté princípy vecnej a fiškálnej decentralizácie sú správne, avšak úskalím tejto reformy sú dva bloky problémov. Na kompetencie, ktoré boli presunuté na územnú samosprávu, bol viazaný výrazný vnútorný dlh. Druhým problémom zostáva veľkostná štruktúra slovenských sídiel."

Na príjmovej a mzdovej diferenciácii je znepokojujúce, že transformácia priniesla aj rozdiely, ktoré v očiach obyvateľov nie sú považované za legitímne a odôvodnené. "Okolo 15 % domácností je v pásme sociálnej odkázanosti a približne 30 % žije s nízkym príjmom. Tým je ohrozovaný nielen základný princíp štruktúry sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ale dochádza aj k výraznému ohrozeniu medzigeneračnej solidarity," uviedol prezident.

"Sociálne zisky takmer 15-ročnej ekonomickej transformácie prichádzajú s veľkým oneskorením. Obyvateľstvo vníma ekonomické procesy cez ich výsledky v každodennom živote, a nie cez štandardné makroekonomické ukazovatele," konštatoval Gašparovič. Reformami najviac dotknuté vrstvy obyvateľstva nadobudli - pri zvyšujúcich sa sociálnych rozdieloch v spoločnosti - pocit krivdy. Dnes je ťažké odhadnúť budúcu národohospodársku, sociálnu, výchovnú, zdravotnú či demografickú záťaž spoločnosti, akú môžu uskutočnené reformy priniesť. Nemožno ani vylúčiť, že môžu vyvolať retardačný pohyb v niektorej spoločensky chúlostivej oblasti, ktorá sa nemeria v eurách, ale kvalitou života. "Vyrieknutie týchto slov vôbec neznamená, že som proti reformám," zdôraznil prezident. "Každá zmena prináša isté obavy a averzie, najmä zo strany tých, ktorých sa dotýka. Reformy nemôžeme jednoznačne hodnotiť teraz, hodnotiť ich možno až po uplynutí istého času. Reformám je potrebné dať čas, kým sa ich účinky prejavia," vyhlásil Gašparovič. Podľa neho pri presadzovaní reforiem sa začala osvojovať téza, že štát je zlý vlastník. "Musíme zmeniť nazeranie na štát," povedal. Štát má zodpovednosť za reformy, stanovenie ich pravidiel a právneho rámca. Má aj celú škálu pozitívnych funkcií a úloh, ktoré sú nevyhnutné pre prosperitu spoločnosti.