Podnikajúci penzisti: Štát nás diskriminuje

Na Slovensku si privyrába 50- až 60-tisíc penzistov. Podľa predsedu Jednoty dôchodcov Kamila Vajnorského ide z drvivej väčšiny o živnostníkov. Podnikaním si kompenzujú zvýšené náklady na život, ako vyššiu daň z pridanej hodnoty na potraviny a lieky, či poplatky za lekára. "Robím to, aby som si prilepšila k dôchodku. Zo šesťtisíc korún mesačne sa nedá žiť," hovorí podnikajúca dôchodkyňa Mária Húsková.

Museli by žiť dlhšie

Niektoré opatrenia vlády však penzistom komplikujú život. Hranica ročného príjmu, od ktorého musia platiť odvody, je dnes o vyše 40-tisíc korún nižšia ako pred dvoma rokmi. Štát im síce za to zvyšuje dôchodky, ich nárast je však podstatne nižší ako peniaze, ktoré odvedú Sociálnej poisťovni. "Vlani sa mi takýmto spôsobom zvýšil dôchodok len o necelých 1 300 korún za rok, na dôchodkové poistenie som za celý rok zaplatila skoro 20-tisíc korún," tvrdí Húsková. Štát takto penzistom - podnikateľom zvyšuje penzie v priemere len o tri percentá ročne. Ak by to pre nich malo byť rentabilné, museli by sa podľa Vajnorského dožiť minimálne 80 rokov. Slováci sa však v priemere dožívajú menej, muži iba 72 rokov, ženy o sedem rokov viac. "Výhodnejšie by pre nich bolo, keby si mohli tie peniaze sami investovať," dodáva Vajnorský. Istou výhodou pri platení odvodov je, že si takýmto spôsobom môžu znižovať dane z príjmu. Ani toto zníženie však nie je natoľko výrazné, aby kompenzovalo výdavky na odvody.

Júlová zmena

Hranica zárobku, od ktor...

Celý článok si môžete prečítať tu »».