Ondrej Matej: Vlakom z Bratislavy do Košíc za tri a pol hodiny

V polovici júna ste priznali, že ste po rozdelení Železničnej spoločnosti na osobnú a nákladnú dopravu museli začať prakticky od nuly. Prečo?

- Zdedili sme síce ľudský potenciál, dostali sme do vienka majetok v podobe mobilných prostriedkov, ale aký?! Posúďme: 70 % vlakových súprav na Slovensku má viac ako 30 rokov. Vytýčte si za daného stavu úlohu znižovať náklady na údržbu! To máte ako s autom: keď s ním najazdíte stotisíc kilometrov, náklady na údržbu rastú rýchlejšie. Preto bola prvoradá personálna a finančná stabilizácia spoločnosti. Naše prvé kroky viedli k tomu, aby vlaky vôbec vyšli zo stanice a aby zamestnancom prišli výplaty.

Podarilo sa?

- V podstate áno. Plánovanú stratu 1,15 miliardy korún sme po pol druha mesiaci dokázali zmeniť na stratu 970 miliónov korún. Dnes však môžem s potešením konštatovať, že osobná doprava je finančne stabilizovaná, všetky záväzky voči partnerom platíme načas, Železnice SR ako manažéra infraštruktúry nevynímajúc. Podarilo sa nám presvedčiť banky o tom, že ZSSK má svoj plán a že ho mieni dodržiavať. Za výhodnejších podmienok nám poskytli krátkodobé úvery na zabezpečenie prevádzky, v prvom rade na prefinancovanie plánovanej straty.

Akú to má pre firmu finančný prínos?

- Napríklad aj to, že na revolvovaní úverov zarobíme ročne 9 miliónov korún. Hneď v druhom mesiaci fungovania spoločnosti sme však museli jasne nazvať riziko plynúce z rekonštrukcie a budovania koridorov. Zvýšené prevádzkové náklady i chudobnejšie tržby u nás totiž každý mesiac tvoria stratu 15 mil. Sk. Napriek tomu máme po štyroch mesiacoch hospodársky výsledok oproti pôvodnému plánu lepší o 125 miliónov korún.

Čo bolo pre vás zvlášť nepríjemným zistením?

- Že mám riadiť spoločnosť a "ťahať vlak", ale nedržím v rukách hlavné nástroje. Je na rozhodnutí štátu, koľko finančných prostriedkov vyčlení na výkony vo verejnom záujme. Štát za mňa presne stanovuje výšku cestovného, určí, koľko z našich tržieb v osobnej doprave pripadne manažérovi infraštruktúry, teda ŽSR za to, že naše vlaky jazdia po trati. A šéf osobnej dopravy ani nemôže hovoriť do kvality trate. Nemá páky na sankcionovanie manažéra infraštruktúry za pomalé jazdy. V rámci plánovaného rozpočtu Železničnej spoločnosti 8,5 miliardy korún mám v rukách 900 miliónov korún, s ktorými môžem manažovať firmu. Môj riadiaci manažérsky "piesoček" sa tak zúžil na personálnu oblasť.

Podarilo sa vám vyrovnať sa s tým?

- Je to nevyhnutnosť. Neznamená to však, že veci nebudeme meniť. Podarilo sa nám presvedčiť ministerstvá dopravy a financií, že rozhodovať o komerčných produktoch a o stanovovaní cien môže výlučne Predstavenstvo Železničnej spoločnosti. Mám na mysli nielen zľavy, ale aj novinky. Napríklad megalístok, teda celoročný lístok na vybrané úseky, VIP lístky či prenosný lístok. Chceme takto ukázať, že sme schopní prevziať na seba zodpovednosť, preukázať znalosť dopravného trhu, ako aj schopnosť v pravý čas zasiahnuť. Ale pozor: Treba mať konkurenčné prostredie voči všetkým druhom dopravy, i...

Celý článok si môžete prečítať tu »».