Jiří Kunert: Chceme sa dostať medzi tri najlepšie banky

V minulom roku sa Poľnobanka dostala z červených čísel. Sú už predpoklady na zdravý vývoj banky?

– Banka prešla prvými fázami, presne sa vie, čo banke chýba, čo treba urobiť. Uskutočnila sa reštrukturalizácia, stav sa zastabilizoval a teraz by sa mala vyvíjať zdravo. Je ale otázka, či banka bude môcť na trhu konkurovať, či sa bude vyvíjať tak, aby konkurenciu dohnala a predbehla, aby akcionárom prinášala výnosy. Podiel Poľnobanky na trhu nie je veľký. Slovenský trh je špecifický, konkurencia je veľká. Sú tu tri veľké banky, ktoré trh z veľkej časti ovládajú. Nebude to jednoduché, ale veríme, že do budúcnosti sa nám podarí naštartovať obchodný rozvoj Poľnobanky, rep. Unibanky.

V čom spočívala reštrukturalizácia?

– Banka sa po rýchlom vývoji na Slovensku – ekonomickom, politickom a legislatívnom – dostala do určitej fázy, keď sa zhoršilo portfólio až tak, že to ohrozilo jej existenciu. Po vstupe Unicredita sa zabezpečilo, aby banka mohla ďalej fungovať, portfólio sa očistilo, vytvorili sa potrebné oprávky, navýšil sa kapitál. Zároveň sa hľadali cesty na to, aby sa portfólio nezhoršovalo, i ako nastaviť úverové a kontrolné procesy.

Vyplynulo z analýz, či sa úverové porfólio zhoršovalo z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov?

– Povedal by som že to bola mixáž príčin. Ekonomický vývoj na Slovensku, podobne ako v ČR, bol postavený na tom, že banky zabezpečia prílev peňazí do ekonomiky. Bankové úvery boli i tam, kde vôbec nemali hrať úlohu – pri zakladaní a kupovaní podnikov. Potom tu bola tzv. slovenská cesta. Podniky sa dostali do slovenských rúk, pričom slovenským podnikateľom chýbal vlastný kapitál, kupovali len na úvery. Ceny podnikov boli premrštené, ich hodnota nezodpovedala tomu, za čo sa kupovali. Veľa ľudí chcelo ísť do podnikania bez toho, aby do neho niečo vložili. To sa začalo mixovať s tým, že neexistovala dostatočná legislatíva, v bankách chýbali skúsenosti, neuplatňovali sa správne postupy. Samozrejme, došlo i k určitým subjektívnym rozhodnutiam, ktoré ale ťažko odhaľovať. Čo sa stalo, stalo sa. Je tu pocit niektorých akcionárov, že by za to mal niekto pykať. Bola by to však sizyfovská práca. Trávili by sme čas na súdoch, stálo by to peniaze. Nehovorím, že urobíme hrubú čiaru, ale nejakú čiaru urobiť musíme. Z vecí sa poučíme a budeme banku viesť tak, aby sa správala ako správna banka.

Prejavuje sa majoritný podiel talianskej banky na podpore slovensko-talianskeho obchodu, resp. na podpore talianskych investícií na Slovensku?

– Jedna z priorít je, aby táto banka podporovala talianskych podnikateľov, ktorí prichádzajú na Slovensko. Aby podporovala talianske investície na Slovensku. Banka sa o to snaží. Za čas, ktorý som tu, sme v niekoľkých prípadoch spolupracovali s veľkými talianskymi firmami. Ale budeme sa snažiť tieto prípady posudzovať rovnako, ako iné. Podnikateľov budeme hodnotiť podľa toho, či sú dobrí, alebo zlí, aby boli prínosom pre banku, pre akcionárov.

Čo okrem kapitálu prináša ďalší veľký akcionár – Európska banka pre obnovu a rozvoj?

– Priniesol kapitál, ale určite i imidž. Keď je EBRD akcionárom, niečo to znamená. Potom sú tu rôzne programy na financovanie, najmä poľnohospodárstva. Je to i poradná pomoc. Pri smerovaní našej banky pomáha i zastúpenie EBRD v dozornej rade.

Ako sa prejavuje efekt medzinárodnej siete Unicredito v činnosti Poľnobanky?

– Unicredito má veľkú výhodu v tom, že vytvorilo systém. V rámci banky vznikla New Europe Division. Táto banka v banke sa orientuje výlučne na pomoc a podporu všetkých akvizícií a bánk v strednej a východnej Európe. Považujem to za veľmi dobrú vec, pretože iné banky, ktorá sa snažia podnikať v tomto teritóriu, niečo také nevytvárajú – retail majú pod svojím retailom, podobne korporátne bankovníctvo. Je vidieť že banka je determinovaná na podnikanie v strednej a východnej Európe, má o to veľký záujem a vytvára na to i zodpovedajúce štruktúry. Dáva tam i zdroje, ľudí, podporuje jednotlivé banky. Hlavnú výhodu vidím v tom, že im odovzdáva všeobecné bankové myslenie, postupy, etiku, prenášajú sa vyvinuté bankové produkty.

Naši podnikatelia sa sťažujú na nedostupnosť úverov. Považujete tieto ponosy za odôvodnené?

– Samozrejme, na jednej strane ich za odôvodnené považujem. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že banka je podnikateľský subjekt, chce zarábať peniaze. Nemá žiadne výrobné prostriedky, len peniaze, ktoré nie sú jej, patria vkladateľom. Ochranu peňazí vkladateľov musí mať na mysli každý, kto vedie banku. To je na prvom mieste. Aby som sa mohol ľuďom, ktorí si u mňa vložili peniaze, pozrieť priamo do očí, musím peniaze zhodnocovať. Zhodnocovať tak, aby som ich, ľudovo povedané, neprešustroval. Preto sa musím na všetky projekty, na všetky podnikateľské zámery pozerať z hľadiska ich návratnosti. Veľa podnikateľov chce stopercentné financovanie projektov s postojom – vezmem si peniaze, skúsim to, ak to nevyjde, je to problém banky, ak to vyjde, budem bohatý. Tento prístup nie je dobrý. Podnikatelia by mali tiež niečo riskovať, vložiť svoje peniaze, i posledné úspory, aby bolo vidno, že o podnikanie majú záujem.

Začiatok podnikania na Slovensku, rovnako ako v Česku, nebol práve úspešný. V ČR sa zo 60 miliárd, ktoré išlo na malú privatizáciu, 60 percent vytratilo, úvery sú nenávratné. Skúsenosti sú teda zlé a banky sú možno ešte opatrnejšie, ako by mali byť. Navyše, pracovať s menšími podnikateľmi je prácnejšie a nákladnejšie, ako s veľkými. Ale sila, hnací motor, by mal byť v podnikaní a práve strední podnikatelia by mali ťahať ekonomiku. Žiadna ekonomika nemôže byť bez peňazí, bez prílivu úverov.

Riadi sa touto myšlienkou aj Poľnobanka?

– Pripravujeme program pre podnikateľov. Prispôsobuje sa tomu i budúca organizačná štruktúra. Budeme mať 10 pobočiek a asi 60 expozitúr. Expozitúry sa budú zameriavať výlučne na retailové bankovníctvo a na malé podniky živnostníkov. Pripravujeme na to ľudí, systém i špeciálne produkty.

Keď som prišiel na Slovensko, všimol som si, že tu podnikavosť v sektore služieb nie je taká, ako v Maďarsku, Poľsku a Česku. Ani v Česku to nie je vynikajúce, ale sektor služieb sa ako-tak rozvinul. Tu mi to pripadá snaha ľudí niečo tu robiť menšia, sú tu rezervy.

Bude sa Poľnobanka usilovať udržať pomerne vysoký podiel klientov z poľnohospodárstva a potravinárstva?

– Áno. Máme know-how a chceli by sme ho využívať. V poľnohospodárstve i potravinárskom priemysle sú dobré príležitosti. Ale i tu musíme, ako sa hovorí, oddeľovať zrno od pliev. Máme vybudovanú infraštruktúru, skúsených ľudí, takže by sme to chceli ďalej využívať.

Mohli by ste porovnať slovenský bankový trh a s českým?

– Je vcelku podobný. Podobný bol vývoj retailu, i produktov pre podnikovú klientelu. Rozdielne sú finančné trhy, lebo slovenský trh je malý, možnosti pre podniky i pre banky sú obmedzené. Vyplýva to i z objemov obchodovania so slovenskou korunou, oproti obchodovaniu s českou.

Je nádej, že sa tento obchod rozhýbe?

– Investori hľadajú menu, ktorá nemá žiadne obmedzenia, ktorá je postavená na floate. V nedávnej minulosti, pred tromi-štyrmi rokmi boli z tzv. emerging markets zaujímavé dve meny – juhoafrický rand a česká koruna. Všetci sa sústredili len na ne a česká koruna sa pohybovala nie podľa toho, ako sa vyvíjala ekonomika, ale ako sa obchodovalo v Londýne. Dnes je slovenská koruna tiež voľná a môže sa stať, že sa na ňu niektorí špekulační investori môžu vrhnúť. Budú ale hľadať aj politickú a ekonomickú stabilitu. Uvítal by som, keby sa so slovenskou korunou obchodovalo viac, aby trh bol širší, ale nebol by som rád, keby to boli špekulatívne obchody.

Akú pozíciu chce mať Poľnobanka medzi slovens