Neoliberálna výzva pre Európu

Už vyše dvadsať rokov tvrdím, že vysoká miera nezamestnanosti v západnej Európe je neudržateľná. Na konci 70. rokov monetaristi stavili na to, že iba dočasné a mierne zvýšenie nezamestnanosti dokáže pritiahnuť uzdu plazivej - i cválajúcej - inflácii priemyselného Západu. Cena za návrat k efektívnej cenovej stabilite stála za to. V Británii a v Spojených štátoch táto monetaristická stávka vyšla. V západnej Európe nie.

Počas posledných 25 rokov v Európe rástla nezamestnanosť, aj keď sa v boji proti inflácii sprísnila menová politika a zvýšili sa úrokové miery. Keď inflácia ustúpila, nezamestnanosť sa neznížila - aspoň nie o veľa. Ak neuviazla Nezamestnanosť priamo na úrovni veľkej depresie, držala sa dosť vysoko na to, aby sa dlhodobá strata zamestnania alebo strach z nej stala určujúcou skúsenosťou.

V spoločnostiach, kde sa oficiálna Miera nezamestnanosti drží celé generácie na desiatich percentách alebo ešte vyššie, zlyhal vládny hospodársky manažment. Celých dvadsať rokov sa mi zdalo, že podložie politickej rovnováhy západnej Európy - korporatívne vyjednávanie a rozsiahle sociálne poistenie na jednej strane a prísna monetárna politika na druhej strane - sa musia rozpadnúť.

Zdá sa, že tvorcov európskych politík paralyzujú dve obavy. Európski centrálni bankári sa boja, že im ich politickí šéfovia nariadia, aby uvoľnili menovú politiku, že štrukturálne reformy potrebné na uvoľnenie agregátnej ponuky nebudú na programe dňa a výsledkom bude návrat inflácie 70. rokov. Jednoducho, majú strach, že všetky obete na oltár stability cien vyjdú nazmar.

Západoeurópski politici sa obávajú opačného výsledku. Majú strach, že centrálni bankári budú ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».