Slovensko bude musieť skladovať ropu na úrovni 90-dňovej spotreby
Pridajte názor6. 7. 2005 - Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Slovenskej republiky je gestorom úlohy, z ktorej vyplýva zodpovednosť za tvorbu a udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní spotreby.
Bratislava 6. júla (TASR) - Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) Slovenskej republiky je gestorom úlohy, z ktorej vyplýva zodpovednosť za tvorbu a udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na úrovni 90 dní spotreby. Vláda v tejto súvislosti odložila Návrh aktualizácie požiadaviek a potrieb finančných prostriedkov na vybudovanie skladových kapacít a núdzových zásob ropy a ropných výrobkov v SR.
Ako na tlačovej konferencii po prerušenom rokovaní vlády informoval minister financií SR Ivan Mikloš, je potrebné, aby Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR prepracovala materiál a predložila ho na najbližšiu schôdzu vlády. Zároveň sa majú zintenzívniť rokovania so Slovnaftom o veľkokapacitných zásobníkoch. Ako ďalší krok je podľa vlády nutné legislatívne zabezpečiť, aby SŠHR SR mohla odpredať časť nepotrebných zásob a tržby využiť na zvýšenie kapacity zásobníkov na ropné produkty, kde, ako povedal, "máme záväzky zvyšovať kapacity a zatiaľ ich nedodržiavame."
Vzhľadom na finančnú náročnosť plnenia uvedenej úlohy je pre Slovenskú republiku prijatý plán postupného vytvárania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorý stanovuje časový harmonogram ich tvorby do cieľového roku 2008.
Ku koncu roka 2004 Slovenská republika dosiahla harmonogramom schválenú úroveň núdzových zásob ropy a ropných výrobkov pre rok 2004 vo výške 55 dní spotreby v nasledovnom sortimente skladovaných zásob: ropa 21,4 dňa, motorové palivá 31,8 dňa, vykurovací olej 1,8 dňa.
Prvým aspektom je skladovanie núdzových zásob, s ktorým súvisí dobudovanie chýbajúcich skladovacích kapacít. Výstavbu zásobníkov na ropné výrobky je možné riešiť dvomi spôsobmi. Jedným zo spôsobov financovania výstavby skladovacích nádrží na ropné výrobky je využitie bežného účtu obmien a zámen, dotovaného reštrukturalizáciou zásob hmotných rezerv.
Druhým spôsobom je financovanie výstavby z cudzích zdrojov – investorom, ktorý by sa podujal na vybudovanie chýbajúcich skladovacích kapacít na ropné výrobky a tieto skladovacie kapacity by prenajal štátu.
Na zabezpečenie povinných 90-dňových zásob ropy a ropných výrobkov pri dnešnom koeficiente dennej spotreby ropných výrobkov je potrebné skladovať 206 000 ton ropy a 434 000 ton ropných výrobkov. Potrebnými skladovacími kapacitami na ropu disponuje akciová spoločnosť Transpetrol. Pre skladovanie potrebného objemu ropných výrobkov chýba pri súčasnom stave 132 000 ton skladovacích kapacít, ktoré je potrebné vybudovať do konca roku 2008 s tým, že potreba pre rok 2006 predstavuje 44 000 ton, pre rok 2007 už 90 000 ton. K dnešnému dňu sú vybudované skladovacie kapacity na ropné výrobky v objeme 328 000 ton, z čoho vo vlastníctve štátu je 198 000 ton a vo vlastníctve Slovnaft, a. s., 130 000 ton. Značnou nevýhodou súčasného stavu je skutočnosť, že skladovacie kapacity štátu sú vybudované v skladovacích termináloch Slovnaftu, a. s., a bez obslužných zariadení, ktoré sú vlastníctvom Slovnaftu, a. s.
Podľa SŠHR SR pri alternatíve, kde by skladovacie kapacity vybudoval súkromný investor a prenajal by ich za komerčných podmienok štátu, by bolo potrebné na ochraňovanie vynaložiť zo štátneho rozpočtu oproti alternatíve, pri ktorej by tieto kapacity vybudoval štát, ročne navyše 301 miliónov Sk.
Pre štát je preto výhodnejšie po vysporiadaní majetkových vzťahov medzi akciovou spoločnosťou Slovnaft a Správou rezerv vybudovať chýbajúce skladovacie kapacity na ropné výrobky z finančných prostriedkov vedených na Správe rezerv na bežnom účte obmien a zámen štátnych hmotných rezerv, získaných reštrukturalizáciou zásob hmotných rezerv. Taktiež nákup hmoty do núdzových zásob ropy a ropných výrobkov sa bude realizovať z bežného účtu obmien a zámien. Z prostriedkov štátneho rozpočtu bude potrebné prideliť finančné prostriedky len na skladovanie a ochraňovanie.
Pôvodný materiál sa zaoberal účasťou súkromného investora na dobudovaní zásobníkov. Ako Mikloš uviedol, na tejto časti sa ministri nedohodli a nový návrh ju nebude obsahovať. Vláda sa ňou bude samostatne zaoberať v budúcnosti.