Konkurz a vyrovnanie – 1. časť
Pridajte názor26. 2. 2002 - V posledných dňoch a týždňoch sa nanajvýš aktuálnou stala téma krachu niekoľkých nebankových subjektov na finančnom trhu. V tejto súvislosti sa hovorí aj o ich prípadnom vstupe do konkurzu. Pokiaľ nemáte bližšiu predstavu, čo to konkurzné vlastne je a aké spôsoby vyrovnania z neho vyplývajú, prečítajte si sériu článkov na túto problematiku.
K zrušeniu a následnému zániku podnikateľských subjektov dochádza okrem dobrovoľného rozhodnutia aj inou (vynútenou) formou a to v prípade, že sa podnikateľský subjekt dostane do stavu úpadku, čo znamená, že má trvalé platobné problémy súvisiace s dlhodobým nedostatkom finančných zdrojov.
Úpadok (bankrot, krach) je označenie ekonomickej situácie, kedy má dlžník trvalé platobné ťažkosti prejavujúce sa predĺžením alebo insolventnosťou. Predĺženie je stav, keď cudzie zdroje prekročia aktuálnu hodnotu majetku, s ktorým podnikateľ disponuje. Insolventnosť je neschopnosť podnikateľského subjektu plniť si svoje finančné povinnosti pre súčasný nedostatok pohotovostných financií. Ide o ťažkosti vzniknuté prevahou platobných povinností nad aktívnymi zložkami majetku a o ťažkosti spôsobené nedostatkom mobilných finančných prostriedkov, pričom pre tieto účely nie je právne relevantné, či ide o prvotnú alebo druhotnú platobnú neschopnosť.
Úpadok sa rieši jedným z nasledovných spôsobov:
- konkurzom,
- núteným vyrovnaním v rámci konkurzného konania,
- vyrovnaním mimo konkurzného konania.
Tieto spôsoby predstavujú tri právne cesty riešenia existujúcej situácie. Sú upravené zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Pozrime sa teraz podrobnejšie na jednotlivé právne cesty riešenia úpadku.
Základným a dôsledným riešením úpadku, aj keď nie riešením najčastejším a z hľadiska záujmov zúčastnených ani nie riešením najoptimálnejším, je konkurz. Cieľom konkurzu je speňažiť majetok insolventného dlžníka a použiť ho na uspokojenie pohľadávok veriteľov pri dodržaní určitého poradia uspokojovania.
Konkurzné konanie sa z hľadiska metodológie postupu člení na niekoľko častí, ktoré na seba časovo nadväzujú. Začína sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže dať dlžník, niektorý z jeho veriteľov, príslušný štátny orgán alebo likvidátor, ktorý v priebehu likvidácie spoločnosti prebiehajúcej podľa platných právnych predpisov zistí, že podnikateľský subjekt v likvidácií je predĺžený.
Základnou podmienkou pre vyhlásenie konkurzu je skutočnosť, že dlžník je v úpadku, čo znamená, že má viac veriteľov a nie je schopný z dlhodobého hľadiska plniť splatné záväzky. Ďalšou podmienkou pre vyhlásenie konkurzu je skutočnosť, že dlžník má majetok postačujúci aspoň k úhrade nákladov na konkurzné konanie. Vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku sa podnikateľský subjekt zrušuje. Ak je návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý, potom sa k jeho zániku nevyžaduje likvidácia.
Hlavnou úlohou prvej časti konkurzného konania je posúdenie splnenia podmienok na vyhlásenie konkurzu. Po tomto zistení súd vyhlási konkurz uznesením, v ktorom stanoví správcu konkurznej podstaty, čiže správcu majetku, ktorý podlieha konkurzu. Konkurz sa týka majetku, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu, ako aj majetku, ktorý nadobudol počas konkurzu s prihliadnutím na to, o čo bola majetková podstata zmenšená pred vyhlásením a po vyhlásení konkurzu.
Vyhlásenie konkurzu má niekoľko účinkov:
- oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty prechádza na správcu,
- právne úkony dlžníka sú voči konkurzným veriteľom neúčinné,
- nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa konkurznej podstaty sa stávajú splatnými,
- zanikajú akékoľvek dlžníkove príkazy a plnomocenstvá,
- dlžník môže odmietnuť prijatie daru alebo odmietnuť dedičstvo len so súhlasom správcu.
V uznesení o vyhlásení konkurzu súd tiež vyzve veriteľov, aby v presne stanovenej lehote uplatnili svoje pohľadávky voči dlžníkovi na konkurznom súde. Toto uznesenie sa vhodným spôsobom zverejní a doručí sa účastníkom konkurzu, ďalej sa doručí správcovi, likvidátorovi a všetkým známym veriteľom, ako aj príslušným daňovým orgánom. Dlžníkovi sa uznesenie doručí do vlastných rúk. Uznesenie sa vyvesí v ten deň, kedy sa vydalo, v úplnom znení alebo vo vhodnom skrátenom znení na úradnej tabuli súdu a ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode je dlžníkov podnik alebo jeho bydlisko. Ak je dlžník zapísaný v obchodnom alebo inom registri, oznámi súd vyhlásenie konkurzu orgánu, ktorý register vedie a ten toto vyhlásenie do registra zapíše. Súčasne súd oznámi vyhlásenie konkurzu orgánom povereným vedením evidencie nehnuteľností. Súd stanoví pevnú lehotu na prihlásenie pohľadávok s tým, že veriteľ včas neprihlásenej pohľadávky sa nestane účastníkom konkurzného konania.
Súd zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov, ak je to potrebné na zistenie ich stanovísk potrebných pre ďalšie vedenie konkurzu a riadi jej rokovanie. Schôdza konkurzných veriteľov sa musí oznámiť vhodným spôsobom s uvedením dňa a predmetu rokovania.
Dôležitú úlohu pri konkurze má správca konkurznej podstaty. Správcom môže byť len fyzická osoba s primeranou osobnou spôsobilosťou. Jej hlavnou povinnosťou je zistiť majetkovú podstatu konkurzu, zabezpečiť jej správu, udržanie a speňaženie. V ďalšej časti konkurzného konania urobí správca súpis celého majetku patriaceho do podstaty a zabezpečí konania potrebné na overenie pravosti pohľadávok. K preskúmaniu prihlásených pohľadávok nariadi súd prieskumné pojednávanie, ktorého sa musí zúčastniť dlžník aj správca. Dlžník aj konkurzní veritelia môžu popierať pravosť, výšku či poradie všetkých prihlásených pohľadávok. Pohľadávka sa pokladá za zistenú vtedy, ak ju uznal správca konkurznej podstaty a nepoprel ju žiaden z konkurzných veriteľov. Popretie zistenej pohľadávky dlžníkom nemá žiaden význam.
Súpis konkurznej podstaty vykoná správca podľa pokynov súdu pomocou zoznamu predloženého dlžníkom. Kto má vec patriacu do podstaty, je povinný to oznámiť správcovi hneď, ako sa dozvie o vyhlásení konkurzu a tým umožniť správcovi, aby sa vec zapísala do podstaty a odborne odhadla. Po prieskumnom pojednávaní nastáva speňažovanie dlžníkovho majetku. Speňažovanie majetku patriaceho do konkurznej podstaty patrí k povinnostiam správcu a uskutočňuje sa voľným predajom počas celého konkurzného konania tak, aby sa získalo čo najviac peňažných prostriedkov. Podstatu možno speňažiť buď predajom vecí spôsobom upraveným v ustanoveniach o výkone rozhodnutia súdom, alebo predajom mimo dražby. Veci možno predať mimo dražby aj pod odhadnutú cenu alebo cenu ustanovenú cenovými predpismi. Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné predať, môže správca po schválení súdom vylúčiť z podstaty.
O speňažení majetku podáva správca podstaty súdu správy. Po speňažení všetkého majetku mu podá konečnú správu a vyúčtovanie. Súd preskúma konečnú správu a vyúčtovanie, odstráni prípadné chyby a rozhodne o ďalšom postupe rozvrhovým uznesením. Rozvrhové uznesenie sa doručí správcovi a všetkým konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky ešte neboli uspokojené.
Uspokojenie pohľadávok predstavuje ďalšiu časť konkurzného vyrovnania. Uspokojovanie pohľadávok je čiastočne v rukách správcu konkurznej podstaty a čiastočne v rukách súdu. V prvom rade sú uspokojované pohľadávky za podstatou - tie, ktoré vznikli určitou činnosťou v priebehu konkurzného konania. Potom nasledujú oddelené pohľadávky - také, ktorých veritelia majú zvláštne právo na uspokojenie. Poradie a miera uspokojovania pohľadávok konkurzných veriteľov sú zákonne vymedzené.
Z majetku patriaceho do podstaty je potrebné uspokojiť dlhy pri zohľadnení tohto poradia:
1. Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu
- náklady na udržiavanie a správu konkurznej podstaty,
- náklady