Desiatky firiem označili za strategické, niektoré neskôr skrachovali
Pridajte názor19. 7. 2005 - Parlament prijímal zákon o záujmoch štátu v strategicky dôležitých podnikoch. Odohralo sa to v atmosfére ostrého konfliktu medzi koalíciou a opozíciou. Zákon obsahoval dva zoznamy podnikov. V prvom bolo zhruba 30 štátnych podnikov či štátnych akciových spoločností, ktorých privatizácia bola neprípustná. Druhý označoval vyše 40 podnikov a spoločností ako strategické, aj keď mnohé z nich už boli čiastočne sprivatizované.
Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Pri druhej skupine mali prostredníctvom uznesení valného zhromaždenia vzniknúť štátu osobitné práva. Tie mali potom nominanti štátu presadzovať v orgánoch týchto firiem. Označovalo sa to aj ako zlatá akcia. Opoziční poslanci sa pýtali na zmysel takýchto práv. Podľa ministra hospodárstva Jána Duckého išlo o podniky "dôležité z hľadiska hospodárskeho alebo sociálneho rozvoja".
Poslanec Strany demokratickej ľavice Peter Magvaši upozornil, že zákon obmedzuje podnikateľskú aktivitu a nadraďuje nad ňu bez odôvodnenia verejný záujem. Prekážalo mu, že v zákone nebolo vysvetlené, čo znamenajú strategické záujmy štátu a žiadal väčšinu podnikov z druhého zoznamu vypustiť. Medzi nimi aj spoločnosť VSŽ. Ducký o VSŽ povedal, že strategický význam tohto oceliarskeho kombinátu znamená, že prináša za svoj tovar veľa devíz a zamestnáva veľa ľudí. Doplnil aj, že bez VSŽ sa nedá urobiť kovový plot na dedine. Poslanec Kresťanskodemokratického hnutia Mikuláš Dzurinda sa pýtal, prečo sú neprivatizovateľné Slovenské telekomunikácie, keď potrebujú rozsiahle investície na svoj rozvoj.
Strategické boli aj panelárne
Štát pádu ZŤS nezabránil