Konkurz a vyrovnanie – 2. časť

V priebehu konkurzného konania, v ktorom ešte nedošlo k vydaniu rozvrhového uznesenia, avšak už prebehlo prieskumné pojednávanie, môže dlžník navrhnúť, aby bol konkurz ukončený núteným vyrovnaním. V návrhu musí uviesť, aké vyrovnanie ponúka a aké je jeho zabezpečenie. Nútené vyrovnanie je neprípustné v tom prípade, ak existujú okolnosti, ktoré spochybňujú zámer navrhovateľa. Medzi také okolnosti patrí predovšetkým ukracovanie veriteľov v čase pred vyhlásením konkurzu, chybné vedenie účtovných kníh a nedostatočná spolupráca dlžníka pri zisťovaní výšky jeho majetku.

Súd po vypočutí správcu podstaty a ešte neuspokojených konkurzných veriteľov, pokiaľ nebolo nútené vyrovnanie vyhlásené za neprípustné, nariadi uznesením, aby sa počkalo so speňažovaním podstaty a stanoví pojednávanie k návrhu na nútené vyrovnanie. Zabezpečí patričné zverejnenie tohto oznámenia na úradnej tabuli súdu a písomne pozve dlžníka, správcu, neuspokojených konkurzných veriteľov a osoby, ktoré sa zaručili za splnenie núteného vyrovnania. Dlžník je povinný sa na pojednávanie dostaviť osobne. Je mu ponechaná hlavná iniciatíva. Ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia, predpokladá sa, že od návrhu na nútené vyrovnanie upustil.

Správca konkurznej podstaty má na pojednávaní poradnú a informatívnu úlohu. Podáva potrebné informácie o stave dlžníkovho majetku, o jeho hospodárení, o príčinách úpadku a o tom, aký výsledok by mohli konkurzní veritelia očakávať, keby bolo konkurzné konanie realizované až do konca.

Dôležitú úlohu majú na tomto pojednávaní prihlásení veritelia. Tí totiž hlasujú o tom, či sa má návrh na nútené vyrovnanie prijať alebo nie. Hlasovať môžu len tí oprávnení konkurzní veritelia, ktorí sú na pojednávaní prítomní osobne alebo sú zastúpení. Právo hlasovať nemajú tí veritelia, ktorých práva nebudú núteným vyrovnaním dotknuté, prípadne sú dlžníkovi blízkymi osobami, alebo ich pohľadávka nebola doposiaľ zistená. V prípade, že veritelia predsa len odhlasujú prijatie návrhu na nútené vyrovnanie, konečné slovo patrí súdu. Pokiaľ dôjde k zamietnutiu návrhu na nútené vyrovnanie v konkurznom konaní, uznesenie o zamietnutí návrhu sa doručí dlžníkovi, správcovi, všetkým konkurzným veriteľom a osobám, ktoré sa zaviazali splniť nútené vyrovnanie ako ručitelia.

Pokiaľ však uznesenie o potvrdení núteného vyrovnania nadobudne právoplatnosť, súd týmto uznesením vráti dlžníkovi právo majetkovej dispozície a zruší konkurz v prípade, že dlžník poskytne dostatočné záruky na splnenie nárokov na vylúčenie vecí z podstaty, oddelených nárokov a pracovných nárokov. Pri neposkytnutí dostatočných záruk súd zruší konkurz až po splnení potvrdeného núteného vyrovnania. V uznesení o zrušení konkurzu súd zbaví správcu jeho funkcie.

Nútené vyrovnanie je proces, ktorého priebeh je podobný procesu vyrovnávacieho konania mimo konkurzu, avšak jeho stále spojenie s konkurzom mu dodáva na prísnosti a tvrdosti jeho režimu.

Ak dlžník, ktorý sa nachádza v stave finančného úpadku, spĺňa podmienky vyhlásenia konkurzu a chce mu predísť, môže podať u príslušného konkurzného súdu návrh na mimokonkurzné vyrovnanie. V písomnom vlastnoručne podpísanom návrhu je povinný uviesť predovšetkým obsah ponúkaného vyrovnania a záruky. K návrhu dlžník pripojí kompletný zoznam svojho majetku s prehľadom o jeho stave v čase podania návrhu. Zoznam by mal obsahovať hnuteľnosti a nehnuteľnosti vrátane miesta, kde sa nachádzajú pohľadávky, dôvod ich vzniku a možnosť ich uspokojenia, dlhy s udaním adries veriteľov. Zoznam majetku je dlžník povinný doručiť všetkým svojím veriteľom.

O návrhu konkurzný súd rozhodne uznesením. Súd po prešetrení návrh buď zamietne pre neprípustnosť zo zákonných dôvodov (napríklad ak bol dlžník odsúdený v posledných piatich rokoch pred jeho podaním pre trestný čin podvodu a poškodzovania veriteľa alebo ak bol na jeho majetok v lehote piatich rokov pred podaním tohto návrhu vyhlásený konkurz), alebo uznesením vyrovnanie mimo konkurzného konania povolí. Súčasťou uznesenia sú opatrenia potrebné na zabezpečenie dlžníkovho majetku. Preto súd menuje vyrovnacieho správcu, ktorý má povinnosť dozerať nad správou majetku z toho dôvodu, aby nedošlo k jeho znehodnoteniu a k zneužitiu ponúkaného mimokonkurzného vyrovnania na úkor veriteľov.

Povolenie vyrovnania má iné účinky, ako vyhlásenie konkurzu. Základný rozdiel plynie z toho, že dlžníkovi ostáva určitá dispozícia s jeho majetkom. Nesmie však vykonávať právne úkony, ktorými by sa poškodzovali záujmy veriteľov.

Veritelia majú právo a povinnosť prihlásiť svoje pohľadávky a uviesť právny dôvod ich vzniku. Na základe došlých prihlášok zostaví vyrovnací správca ich zoznam, preskúma ich a vyzve dlžníka, aby sa k nim vyjadril. Súd napokon nariadi vyrovnacie pojednávanie.

Vyrovnacieho pojednávania je dlžník povinný zúčastniť sa osobne. Jeho neprítomnosť bez patričného ospravedlnenia je považovaná za odstúpenie od návrhu na mimokonkurzné vyrovnanie. Po začatí vyrovnacieho pojednávania nemôže dlžník stiahnuť návrh na vyrovnanie, ani ho zmeniť v neprospech veriteľov. Veritelia sa nemusia zúčastniť vyrovnacieho pojednávania, ale iba osobne prítomní alebo právne zastúpení majú právo hlasovať. Hlasovacie právo patrí iba tým veriteľom, ktorí by vyrovnaním utrpeli majetkovú ujmu. Pre vyrovnacie pojednávanie platia v podstate tie isté zásady, ako pre pojednávanie o nútenom vyrovnaní.

Právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú

• pohľadávky týkajúce sa trov konania,
• pohľadávky, ktoré vznikli ako dôsledok právnych úkonov dlžníka alebo vyrovnacieho správcu,
• dane, clá, poplatky a príspevky na sociálne zabezpečenie,
• akékoľvek záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

Vyrovnacie konanie je inštitút podstatne jednoduchší, kratší a menej nákladný, ako konkurzné konanie, pretože majetok a väčšina veriteľov sú známe už z dlžníkovho návrhu. Odpadá tu tiež speňažovanie jednotlivých zložiek majetku a mnohé záležitosti súvisiace s vyrovnacím konaním je možné riešiť nie súdnou cestou, ale iba rokovaním s jeho účastníkmi. Vyrovnanie poskytuje dlžníkovi možnosť odvrátiť od seba konkurz, ktorý by mohol znamenať zánik jeho majetku alebo úplný hospodársky zánik dlžníka ako podnikateľského subjektu.

Aká je napokon súvislosť medzi konkurzom a likvidáciou? Je zrejmé, že podnikateľský subjekt, ktorý sa ocitne v konkurze z dôvodu predĺženia, nemá pohotové peňažné prostriedky na upokojenie svojich dlhov. Preto dochádza k speňažovaniu jednotlivých zložiek jeho majetku a to zvyčajne môže zájsť až tak ďaleko, že dlžník už nebude schopný ďalej vykonávať svoju podnikateľskú činnosť tak, ako doteraz. Preto ide vlastne o proces likvidácie spoločnosti v konkurznom konaní.

Môže však ísť aj o situáciu, kde dlžník, uvedomujúc si svoje predĺženie, vstúpi dobrovoľne do likvidácie s cieľom speňažiť svoj majetok a získať finančnú hotovosť vo forme likvidačného zostatku. Tento variant sa využíva hlavne v prípade, keď je dlžníkom právnická osoba a jej spoločníkmi sú fyzické osoby, ktoré majú splatený svoj upísaný základný vklad do imania spoločnosti v plnej výške. Včasnou likvidáciou a následným zánikom právnickej osoby by tak predišli povinnosti splatenia svojich záväzkov. Veritelia obyčajne včas zareagujú na skutočnosť, že dlžník na základe vlastného rozhodnutia vstúpil do likvidácie alebo likvidátor v priebehu likvidácie spoločnosti prebiehajúcej podľa platných právnych predpisov zistí, že podnikateľský subjekt v likvidácií je predĺžený a podajú návrh na vyhlásenie konkurzu. Táto situácia by sa dala opisne nazvať ako konkurz v procese likvidácie.

Aký je rozdiel medzi správcom konkurzn