Nebankové firmy využili aj nečinnosť štátu

BRATISLAVA - Nebankové subjekty využili dôverčivosť a sčasti chamtivosť ľudí aj vďaka nemohúcnosti štátneho aparátu. "Jednoznačne zlyhala základná funkcia štátu garantovať občanom bezpečnosť a nedotknuteľnosť ich majetku. Vo veľkej miere si za svoje problémy môžu aj samotní občania, ktorí mali dobre zvážiť, čo komu podpisujú," povedal pre Pravdu policajný viceprezident Jaroslav Spišiak.

Občanom vyčíta, že nežiadali informácie o výsledkoch hospodárenia nebankových firiem, ktorým zverili peniaze. Štátne orgány mali podľa Spišiaka zasa situácii zamedziť bariérami v zákonoch, ktoré by umožnili orgánom činným v trestnom konaní zakročiť.

"Finančná polícia zdokumentovala aktivity týchto spoločností hneď, ako nadobudla podozrenie, že ide o trestný čin. Návrh na začatie trestného stíhania podala ešte v máji minulého roka," uviedol Spišiak.

Rozdielnosť právnych názorov na danú situáciu bol taký výrazný, že sa trestné stíhanie vôbec nezačalo a konkrétne osoby neboli obvinené. Orgánom činným v trestnom konaní sa totiž nezdali dôkazy dostatočne silné.

"Materiál, ktorý koncom mája, resp. začiatkom júna minulého roka predložila finančná polícia košickým vyšetrovateľom a prokuratúre, nebol dostatočný," reaguje hovorca slovenských vyšetrovateľov Stanislav Ryban. Finančnú políciu následne vyšetrovatelia vyzvali na doplnenie materiálu. Polícia ho podľa Rybana koncom septembra 2001 predložila znova nekompletný. "Vyšetrovateľ mohol konať až koncom januára tohto roka. Vtedy dostal naozaj dostatočné podklady."

Čo sa stalo v januári? V jednej nebankovej firme sa priblížil klasický scenár, ktorý už polícia poznala z predošlých prípadov.

Konkrétne pokus o predaj Horizontu inému majiteľovi. Finančná polícia opätovne predložila svoj návrh, doplnený len o daný fakt údajného predaja. Až v tomto kritickom stave materiál vyšetrovatelia akceptovali. "Pôvodný materiál finančnej polície sa od nového v inom prakticky neodlišoval," tvrdí Spišiak.

Už po obvinení majiteľov niektorých skrachovaných nebankových spoločností v polovici roka 1999 varoval pred nebankovými subjektami generálny riaditeľ sekcie kapitálového trhu rezortu financií aj Národná banka Slovenska. Centrálna banka dokonca oslovila listom šéfa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností ministerstva vnútra.

Sekcia síce skonštatovala, že ide o podozrenie z trestného činu nedovoleného podnikania, jej predstavitelia však odpovedali, že podanie centrálnej banky nemá charakter trestného oznámenia. Na potrebné rozhodnutie policajného vyšetrovateľa tak podľa nich nebolo dosť podkladov.

Analýzy košického odboru finančnej polície upozornili ešte začiatkom roka 2001, že spoločnosti Horizont a BMG porušujú viaceré zákony. Konkrétne o účtovníctve, o dani z príjmu a Obchodný zákonník. Príslušné daňové orgány preto polícia požiadala o zaujatie stanoviska.

Hoci Úrad finančnej polície urgoval Daňový úrad KošiceI, KošiceIV aj banskobystrické Daňové riaditeľstvo, nijaké kontroly neurobili. Daňové úrady nam...

Celý článok si môžete prečítať tu.