Rezort financií nevidí zmysel v znižovaní odvodov

FOTO

BRATISLAVA - Ministerstvo financií dnes nevidí veľký význam v diskusii o znižovaní odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Na jednej strane argumentuje tým, že celkový výber daní a odvodov v prepočte na veľkosť ekonomiky máme jeden z najnižších v Európe, na druhej strane poukazuje na neporiadok v systéme.

Ľudovít Ódor, riaditeľ Inštitútu finančnej politiky, čo je analytické centrum ministerstva financií, poukazuje napríklad na to, že niektoré fondy Sociálnej poisťovne sú vysoko deficitné, kým iné sú v prebytku, v odvodoch existuje viac vymeriavacích základov, nepáči sa mu tiež, že zdravotné poistenie má charakter obyčajnej dane.

Systém by sa mal podľa neho najprv "upratať" a až potom by sa malo ukázať, či sú v ňom možné úspory. Z tých by polovicu najradšej použil na zníženie deficitu verejných financií, štvrtinu na podporu vedy a vzdelania a zvyšok na samotné zníženie odvodov.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník avizuje, že na návrhu znižovať odvody o vyše dve percentá bude ďalej trvať. Nesúhlas ministerstva financií nepovažuje za definitívny. "S ministrom Miklošom som o tom mnohokrát hovoril a budem hovoriť dovtedy, pokiaľ to bude potrebné," vyhlásil Kaník. Na otázku, či v prípade neoblomného postoja ministerstva financií navrhne znižovanie odvodov priamo v parlamente bez súhlasu vlády, odpovedal: "To v žiadnom prípade nebude potrebné. Týmto smerom ani neuvažujem. S ministerstvom financií rokujeme na odbornej úrovni a myslím si, že odborné argumenty budú úplne postačujúce na to, aby sme dospeli ku zhode alebo ku kompromisu."

Zhoda nastala napríklad v otázke zmeny daňového systému tak, aby sa namiesto základu dane z príjmu obyvateľstva znižovala priamo daň. Ľudia s najnižšími príjmami by tak mali zápornú daň. Zvýšila by sa tak ich motivácia nájsť si prácu, aj keď Ódor pripúšťa, že tá až takým problémom nie je. Poukazuje na to aj riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren: "Ľudia sú dosť motivovaní pracovať. Problém je ich zamestnať. Nech ministerstvo tvrdí, čo chce, odvodové sadzby sú u nás druhé najvyššie v Európe. Treba zvýšiť motiváciu firiem, aby sa im oplatilo prijať aj zamestnancov s nízkymi mzdami."

Tomuto cieľu by poslúžilo, keby sa v spojení so zavedením daňového bonusu podarilo presadiť zníženie alebo aspoň nezvýšenie hrubej minimálnej mzdy. Keby v budúcom roku zostala minimálna mzda na úrovni 6500 korún, pri daňovom bonuse 1438 korún mesačne by občan dostal na ruku o 369 korún viac, teda tak, ako by dostal pri zachovaní súčasného systému a zvýšení minimálnej mzdy o 450 korún. Zamestnávateľa by však nestál ani o korunu viac.

"Tento koncept negatívnej dane sa mi páči," poznamenal hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Autor daňovej reformy Richard Sulík by však princíp negatívnej dane radšej videl v oblasti odvodov. "Sociálna politika by sa nemala robiť cez dane," povedal. Sulík sa v súčasnosti snaží presvedčiť politikov svojou koncepciou odvodového bonusu, pri ktorom by všetci občania platili jeden odvod a dostávali jednu sociálnu dávku.

Tóth z ING spolu s Miklošovým rezortom volá po veľkom upratovaní v systéme odvodov. "Odvody by mali byť zásluhové, všetko ostatné by sa malo riešiť cez dane," hovorí. Poukazuje napríklad na zdravotné odvody, ktoré by sa mohli pokojne transformovať na daň.

Porovnanie dosahu nahradenia súčasného daňového systému novými daňovými bonusmi

Občan bez úľav na deti

Celý článok si môžete prečítať tu »».