Nebankové subjekty: trpké ovocie poznania

Michal Horváth

Legenda hovorí, že na začiatku histórie žil človek v rajskej záhrade. V jej strede stál strom plný krásneho ovocia. Poučenie bolo jasné: tohto ovocia sa neradno dotýkať a tobôž ho jesť. Napriek tomu jeho lákavému výzoru prví ľudia neodolali. Raj skončil a jeho obyvatelia zistili, že sú holí. Posledné domáce dianie potvrdzuje, že podobné konanie je asi v človeku zakódované navždy. Na rozdiel od Slovenska, v knihe Genezis nenájdeme zmienku o výčitkách, prečo nebol Strom poznania vyťatý skôr, než z neho naši prarodičia stihli jesť.

Aj keď slovenský finančný trh má ďaleko od rajskej záhrady, k atraktívnosti nebankových subjektov okrem prísľubu vysokých výnosov prispelo aj niekoľko ďalších skutočností. V rokoch 1994 až 1997 sa v dôsledku zlej a navyše politicky ovplyvňovanej regulácie podarilo prakticky zlikvidovať kapitálový trh. Dôvera občanov v investovanie do cenných papierov, ktorých vydávanie a obchodovanie sa za normálnych okolností riadi striktnými pravidlami, sa dostala na bod mrazu. Krach piatich bánk v období rokov 1999-2001 poškodil priamo či nepriamo tisíce občanov. Predovšetkým však otriasol dôverou ľudí v bankový sektor ako taký. Aj nezodpovedná fiškálna politika, ktorej dôsledkom v roku 1998 kulminovali úrokové sadzby pri 30 %, priniesla svoje ovocie. Stabilizácia a následné priblíženie úrokových sadzieb k miere inflácie znamenala pre mnohých obyvateľov rozmaznaných vysokými úrokmi stratu atraktivity bankových produktov. Rozsiahle tunelovanie podnikov a fondov ostalo bez vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti. To dodávalo odvahu na pochybné podnikanie aj v oblasti nebankových spoločností. K presnejším predstavám o rizikách v jednotlivých nebankových subjek...

Celý článok si môžete prečítať tu.