Neschválenie finančnej perspektívy EÚ komplikuje tvorbu rozpočtu SR
Pridajte názor27. 7. 2005 - Hoci finančné výhody integrácie sú nespochybniteľné, pretože SR môže v roku 2006 získať z Európskej únie (EÚ) takmer o 28 miliárd Sk viac, ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť, z pohľadu verejných financií znamená vstup do EÚ dodatočnú záťaž.
Bratislava 27. júla (TASR) - Hoci finančné výhody integrácie sú nespochybniteľné, pretože SR môže v roku 2006 získať z Európskej únie (EÚ) takmer o 28 miliárd Sk viac, ako bude musieť do európskeho rozpočtu odviesť, z pohľadu verejných financií znamená vstup do EÚ dodatočnú záťaž. Len odvody do rozpočtu EÚ dosahujú viac ako 16 miliárd Sk, ďalšie výdavky prináša spolufinancovanie európskych fondov. Konštatuje sa to v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008, ktorý dnes predstavil minister financií SR Ivan Mikloš.
Ako sa ďalej uvádza v návrhu, najväčšou neistotou pri tvorbe rozpočtu bolo neschválenie základného rámca európskeho rozpočtu – Finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013. Vzhľadom na to, že v súčasnosti nie je známe, koľko zdrojov bude môcť Slovensko v týchto rokoch získať, a ani to, do ktorých oblastí budú tieto prostriedky smerovať, nebolo ich možné zakomponovať do predloženého rozpočtu. Konkrétne rozdelenie finančných prostriedkov z EÚ bude možné až po schválení Finančnej perspektívy všetkými členskými štátmi EÚ. Následne bude potrebné, aby slovenská vláda schválila Národný strategický referenčný rámec, ktorý rozdelí zdroje zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu medzi jednotlivé oblasti, čím zásadným spôsobom predurčí štátne rozpočty od roku 2007.
Druhú významnú neznámu vo vývoji verejných financií stále predstavuje odhad záujmu občanov o účasť v druhom pilieri dôchodkového systému. Odpoveď na otázku, koľko občanov sa rozhodne pre vstup do nového systému, bude známa až 30. júna 2006, kedy skončí lehota určená na rozhodovanie. V súčasnosti je zrejmé, že účasť občanov bude vyššia, ako sa predpokladalo v rozpočte na roky 2005 až 2007, a v roku 2006 sa dopad reformy dôchodkového systému na deficit verejných financií predpokladá až vo výške 1,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Keďže reálny výsledok sa môže od tohto odhadu odchyľovať, pričom vláda ho nemôže podstatne ovplyvniť, cieľ fiškálnej politiky na rok 2006 je deficit bez nákladov spojených s druhým pilierom. Na prípadný rozdiel od predpokladaných hodnôt bude musieť reagovať fiškálna politika tak, aby deficit vrátane nákladov dôchodkovej reformy v roku 2007 neprekročil 3 % HDP.